Príroda nerozhlasuje svoje tajomstvá, len ich naznačuje
R.Owen

     Do tajov neživej prírody najkomplexnejšie prenikajú geológovia. Pokiaľ Vás zaujímajú odpovede na rôzne otázky týkajúce sa geologickej stavby Slovenska alebo geológie všeobecne, rád Vám na ne odpoviem.

     Ak nebudem vedieť odpovedať na prípadné úzko špecializované otázky, po konzultáciách s mojimi kolegami na našom ústave, odborníkmi pracujúcimi v danej oblasti, odpoveď určite dostanete.

     Každý z nás má však svoje pracovné zaradenie. Pracujeme na mnohých geologických úlohách vyžadujúcich terénny výskum.
Túto službu pre Vás vykonávame nad rámec našich pracovných povinností, preto Vás prosím o trochu zhovievavosti ak odpoveď nebude okamžitá.

     Sme veľmi radi, keď nám Vašimi otázkami dávate najavo, že Vám nie je cudzia vzácna schopnosť žasnúť nad nesmiernou rozmanitosťou tvorivej sily prírody.

     A premýšľať o nej.

     Tešíme sa na Vaše otázky.

     RNDr. Alexander Nagy, CSc.,
     správca geologického okienka

     Pokiaľ o Vás budeme vedieť aspoň zopár údajov bude sa nám lepšie a cielenejšie odpovedať, preto Vás prosíme vyplnte nasledujúce kolónky. Vaše osobné údaje, ktoré vyplníte, budú použité výhradne v rámci okienka geológa a nebudú poskytnuté na žiadne iné účely.
     Ak chcete aj napriek našemu ubezpečeniu zostať v anonymite stačí vyplniť len meno (resp. nik) a e-mail, kam Vám máme poslať odpoveď – Vašej otázke sa budeme taktiež zo záujmom venovať.

Otázka:	Vážený pan RNDr Nagy ! Ja sa zaoberám s využitím geotermálnej energie na termálnom kúpalisku vo V.Mederi. Mohli by ste mi pomôc? v tom, že kde a ako môžem nájs? záverečné správy termálných vrtov Č-1 Čalovo rok realizácie 1972 a Č-2 Čalovo rok realizácie 1982-3. Podobný problém mám aj s vrtanými studňami z ktorých čerpáme studenú vodu. Žial tam ani rok realizácie neviem presne. Jedná sa o studne priemeru 100cm hľbka asi 30-50m. Bol by som veľmi rád keby ste mi mohi poskytnú? aspoň usmernenie.
Odpoveď:	Spravy, ktore potrebujete, su v archive Geofondu na nasej bratislavskej adrese. Tam v archive vrtov mozete podla situacie studni (najlepsie, ak si ich zakreslite v mape mierky 1: 25 000 alebo aspon 1: 50 000) najst aj prace, ktore sa ich tykaju. Pristup don ma kazdy plnolety obcan SR za poplatok 10.- Sk za vystavenie preukazu. Pripadne podrobnejsie informacie Vam mozu poskytnut nasi odbornici na geotermalnu nergiu dr. Fendek alebo dr. Remsik.
Otázka:	Som absolutný laik a preto nečakám vysoko odbornú odpoveď. pri Žiline je vrch Stranik / pri dedine Zástranie,od ZA asi 5 km/ Počula som, že tento vrch je vlastne aktívna sopka. Viete niečo o tom? Príp. mi napíšte, kde sa dá o tom niečo prečíta? na nejakej www. Dik PS. Ak by vás to nejak časovo za?ažovalo, netrápte sa, nie je to pre mňa životne dôležitá otázka.
Odpoveď:	Vasa otazka patri presne do toho okruhu otazok, pre ktore sme nasu rubriku zalozili. Taketo otazky tvoria jej zaklad, bez nich by nase usilie byt napomocni pri podpore zaujmov navstevnikov nasej stranky vlastne neexistovalo.Takze nemajte obavy, ze ste polozili otazku, ktora by bola nepatricna, prave naopak. Cokolvek Vas zaujima o com by ste z geologickeho hladiska radi vedeli viac, rad Vam odpoviem. Lokalita vrchu Stranik nie je sopecneho povodu. Najblizsie pohoria vytvorene sopecnou (vulkanickou ) cinnostou je pohorie Vtacnik resp. Kremnicke vrchy. Masiv Straniku patri do bradloveho pasma, ktore predstavuje pomerne uzky pas tiahnuci sa oblukovite od severnej oblasti mesta Senica na zapade Slovenska, cez Povazsku Bystricu smerom na Oravu do okolia Trstenej. Tam je prerusene a vracia sa na nase uzemie severozapadne od Starej Lubovne a pokracuje na juhovychod do oblasti Humenneho, kde je prekryte mladsimi horninami vulkanickeho povodu pohoria Vihorlat. Je siroke niekolko desiatok kilometrov a z geologickeho hladiska predstavuje hranicu medzi vonkajsimi a vnutornymi Karpatami. Tvoria ho najma vapence, pieskovce a ilovce, ktore sa pred cca 90 milionmi rokov usadili v mori existujucom v tomto obdobi, pravdepodobne juznejsie od uzemia terajsieho Slovenska. Tlak Afriky smerom na sever na Europsky kontinent ich dotlacil, poprehybal a vyzdvihol az tam, kde existuju teraz. Vsetko sa odohravalo nesmierne pomaly v priebehu desiatok milionov rokov, pocas ktorych boli horniny postihnute mnozstvom tlakov roznej sily (tektonickymi procesmi). Okolie koty Stranik je tvorene morskými sedimentami-vapnitymi ilovcami s bridlicnatou (tenkodoskovitou odlucnostou) a vapnitymi pieskovcami. Mozu sa vyskytovat aj pieskovce so zlepencami (spevnenymi strkmi). Ich presny vek je podla geologickej skaly stredna krieda presnejsie alb, cenoman az turon (to su stupne, kratsie casove useky, strednej kriedy). Po susi v tomto obdobi behali dinosaury.
Otázka:	Moj známy dostal zadanie na zápočtovú prácu s tematikou: HORNINOVÝCYKLUS.Ak by ste mi mohli poskytnú? aspoň okrajové informácie a zdroje kdeby som sa s tymto riešením tejto otázky mohla obráti?. Ďakujem.
Odpoveď:	O horninovom cykle sa odborna literatura nezmienuje. Nasiel som pojem horninotvorny cyklus iba v starsej ucebnici Prirodopisu pre 8. rocnik (rok vydania 1991). V odbornej literature je podrobne opisany vznik granitickych (vyvrelych) hornin, ktory obsahuje jednotlive fazy velmi zloziteho procesu, ktory predstavuje to co Vy myslite pod pojmom horninovy cyklus: 1. krystalizacia (tuhnutie) vyvrelej horniny z primarnej magmy 2. denudacia (rozpad) a zvetravanie vyvrelej horniny, ktora sa nachadza na zemskom povrchu a vznik sedimentu 3. diageneza (spevnovanie) sedimentu 4. metamorfoza (premena tlakom, teplom) sedimentu, vznik metamorfovanych hornin 5. opatovna metamorfoza v hlbkach pochovanych metamorfovanych hornin, vznik sekundarnej magmy 6. krystalizacia novej vyvreliny zo sekundarnej magmy Viac najdete v ucebnici pre stavebne fakulty vysokych skol od autorov Sajgalik a kol., 1986: Geologia. Vydavatelstvo Alfa, str. 5-563. Ak ju nema Vasa kniznica, existuje medzikniznicna vypozicka.
Otázka:	AKOU FARBOU SA NA MAPE ZNACI ZULA
Odpoveď:	Zula sa na geologickej mape zobrazuje roznymi odtienmi cervenej farby, do ktorej mozu byt, na detailne rozlisenie jej roznych variant podla zlozenia a veku, vkreslene graficke znacky, ktore sa odborne nazyvaju rastre.
Otázka:	Môžete mi napísa? aspoň desiatimi vetami niečo o hydrogeológii? Ďakujem
Odpoveď:	Hydrogeologia je veda, ktora sa zaobera studiom zakonov vzniku, pohybu a rozsirenia podzemnych vod. Studuje formy vyskytu, rezim, zdroje a prirodne podmienky ich vyuzitelnosti a regulacie, pricom prihliada k chemickym, fyzikalnym a biologickym vlastnostiam podzemnych vod a procesom ich vzajomneho posobenia s horninami a podami. Zakladom hydrogeologie je synteza poznatkov geologie, podzemnej hydrodynamiky a hydrogeochemie. Hydrogeologia zahrna niekolko odvetvi: Vseobecnu hydrogeologiu riesiacu otazky povodu, vzniku a obeho podzemnych vod Hydrogeochemiu zaoberajucu sa procesmi formovania chemickeho zlozenia zakladnych genetickych typov podzemnych vod Dynamiku podzemnych vod skumajucu zakonitosti prudenia podzemnych vod, vypoctov pritokov vod k zachytnym zariadeniam, analyzu podzemnych vod a pod. Vyhladavanie a prieskum podzemnych vod Hydrogeologiu mineralnych vod Hydrogeologiu lozisk uzitkavych nerastov predstavujucu vyuzivanie hydrogeologickych poznatkov v banickej praxi Inziniersku geologiu riesiacu problemy podzemnych vod v suvislosti s budovanim podzemnych, hzdrotechnickych a inych stavieb Regionalnu geologiu zaoberajucu sa systematickym studiom zakonitosti rozsirenia podzemnych vod v konkretnych geologickych celkoch. Viac nadejte v publikaciach napr. Sajgalik a kol. 1986: Geologia, Alfa, Bratislava, str. 5-563 alebo Svoboda a kol., 1983: Encyklopedicky slovnik gologickych ved. Academia, Praha, 1. svazek, str. 8-917
Otázka:	Ktorá kotlina je tu navyše a prečo? horehronské podolie, jehoslovenská kotlina, liptovská kotlina, žilinská kotlina, zvolenská kotlina, rožňavská kotlina.
Odpoveď:	Autori geologickych publikacii pouzivaju Regionalne geologicke clenenie Zapadnych Karpat (Vass et al., 1988) kde je presne znenie Vami vymenovanych kotlin nasledovne: horehronske podolie (nie je uvedene, ale od publikacie - Vass, 2002: Litostratigrafia Zapadnych Karpat: neogen a budinsky paleogen sa v odbornej geologickej literature pouziva), juhoslovenska (nie jehoslovenska) panva, liptovska kotlina, zilinsko-rajecka kotlina, zvolensko-slatinska kotlina, roznavska kotlina. Vy mate zrejme na mysli clenenie Geomorfologickych jednotiek Slovenska (podla Mazur a Luknis in Mazur a Jakal (Eds.) 1978): horehronske podolie, juhoslovenska kotlina, liptovska kotlina, zilinska kotlina, zvolenska kotlina, roznavska kotlina. Takze podla tohoto delenia nic nie je navyse.
Otázka:	Prosim Vas kde sa v okoli Zvolena tazi andezit alebo bridlica? S pozdravom...
Odpoveď:	Najblizsie mate lom Badin, kde vdaka priaznivej doskovej odlucnosti andezitu, je mozne ho vyuzit aj ako obkladovy material podobne ako bridlicu.
Otázka:	Dobrý deń, prosim Vas o bližšie určenie miest a názvov banských lokalít na Nižnej a Vyšnej Boci naši študenti by potrebovali tieto názvy a lokality pre svoju prácu v SOČ,prípadne odkaz,kde by sme mohli nazrie? do literatúry Baníctvo na Boci od Bergfersta Arpáda vaše archívne číslo 57981 ďakujem
Odpoveď:	Problematikou starych banskych diel, ich arcivaciou, registraciou a podrobnym prehladom sa u nas zaobera RNDr. Eva Zacharova, ktora opracuje v archive geologickych prac Geofond-u. Spojenie na nu je zacharova@geology.sk
Otázka:	Som obyvateľom mesta Pieš?any. Z rozprávania mojich blízkych som počul, že termálne vody sú dodnes vyhrievané už vyhaslou sopkou, ktorá sa údajne nachádza na Červenej veži. Vzhľadom k tomu, že bližšie informácie sa mi nepodarilo nikde získa? (napr. sopky na Slovensku a pod.) zaujímalo by ma,čo je na tom pravdy. Ďalej by ma zaujímalo, do akej vzdialenosti od termálnych kúpeľov a v akej hĺbke sa termálna voda nachádza, nakoľko hĺbky vrtov (záložných, resp. prieskumných) z uvedenej lokality nie sú publikované. Je možné, aby sa vo vzdialenosti cca 5-7km SZ od kúpeľov nachádzala voda v hĺbke cca 6m, ktorá by mala podobný zápach ako voda zprameňa? Za odpoveď ďakujem.
Odpoveď:	Nie je pravdou, ze termalne vody Piestan su vyhrievane sopkou. Najblizie sopky, v sucasnosti cca 10 mil rokov neaktivne, su v oblasti pohoria Vtacnik. Termalne vody ziskavaju teplo v hlbke (na kazdych 100 m je cca 3 stupne C) a vystupuju po tektonickej poruche hlbokeho zalozenia prechadzajucej po z. okraji Povazskeho Inovca s.-j. smerom. Kedze ide o komplikovane pomerne siroke tektonicke pasmo zlozene z viacerych zlomov-poruseni horninoveho prostredia, schodovite upadajucich z. smerom do sedimentarneho bazenu vyplneneho usadenymi sedimentami mladsich tretohor, je mozne, ze vody sa mozu vyskytovat aj vo vzdialenejsich castich od pohoria, ak maju vhodne podmienky na prienik k povrchu-vedlasie puklinovo-zlomove privodne systemy resp. sa mozu zhromazdovat v klastickych horninach tvoriacich vhodne kolektorske (nadrzne) prostredie. V sucasnosti moji kolegovia zostavuju na publikovanie geologicku mapu Povazskeho Inovca a dalsiu Trnavskej pahorkatiny v mierke 1: 50 000, kde bude v textovych vysvetlivkach k nim podrobne popisane hydrogeologicke pomery daneho uzemia. Kedze je to narocna praca dlhodobeho charakteru, mapy s textovymi vysvetlivkami budu publikovane v priebehu 3 rokov a budu volne v predaji v nasej predajni geologickych publikacii. V kniznici Vasho mesta by mohli byt rerezentacne publikacie o kupelnictve mesta Piestany, kde by mali byt aspon zakladne charakteristiky liecivych pramenov, ktore by Vam zatial mohli dat orientacny prehlad o hydrogeologickych pomeroch okolia..
Otázka:	Chcela by som Vas poziadat o odpoved na nasledujucu otazku: Ake zlomy okrem komarenskeho zlomu sa na uzemi Slovenskej republiky nachadzaju? Za skoru odpoved vopred dakujem.
Odpoveď:	Odpoved na Vasu otazku sa neda velmi dobre vyjadrit cislom, ked poviem ze priblizne 1000, nebudem daleko od pravdy. Od lokalnych plytkych jednoduchych zlomov strizneho charakteru az po hlboke strukturne tektonicke poruchy zasahujuce az do podlozia. Zlomy velmi stare, pochovane pod mladsimi sedimentami paniev viditelne iba na geofyzikalnych rezoch, zlomy velmi mlade alebo viacgeneracne, aktivne v roznych casovych obdobiach vzniku Karpatskej sustavy. Najlepsie by pre Vasu zakladnu orientaciu o hlavnych zlomovych pasmach Zapadnych Karpat bolo nazriet do publikacie: Buday, T. a kol., 1967: Regionální geologie ČSSR, II, Západní Karpaty, sv.1 a 2, ÚUG Praha. Mala by byt v kazdej vacsej kniznici, ak nie, tak medzikniznicnou vypozickou sa k nej dostanete.
Otázka:	Zaujimam sa o zemetrasenia.vsade pisu iba o obetiach a financnych stratach. Mna by vsak zaujimali s informacie s geologickeho pohladu.ak mozete aj na konkretnych zemetraseniach. Velmi pekne vam dakujem.
Odpoveď:	Problematikou zemetraseni u nas sa zaobera Geofyzikalny ustav SAV v Bratislave pripadne Katedra geofyziky PrFUK v Bratislave a nie su hlavnym predmetom prac nasho ustavu. Informacie, ktorymi obe ustanovizne disponuju vyuzivame ako subdodavky pri rieseni geologickej stavby Zapadnych Karpat. Informacie o zemetraseniach vo svete su na internetovej adrese http://neic.usgs.gov/neic/current/world.html , kde najdete vsetky potrebne udaje, ktore Vas zaujimaju.
Otázka:	Mal by som veľmi konkrétnu otázku, potreboval by som vedie?, či bol robený nejaký geologický prieskum v oblasti na sever od Slovenského hodvábu, je to pole vľavo ohraničené veterinárnou správou a vpravo(východ) obytnou čas?ou senice - kolónia. Je to pre nás dôležité, aby sme mohli informova? potencionálnych investorov o geologickom podloží, spodnej vode atď. Nakoľko potrebujeme len predbežné iformácie, nechceme zatial robi? vlastné vrty. a nové posudky. vo vašom informačnom systéme som našiel približne vrty, ktoré by sa mohli nachádza? v predmetnej oblasti napr: senica - veterinárna nemocnica, arch číslo 50634, alebo Čáčov - odvodnenie pozemkov.. arch číslo 38526. ak by ste mi vedeli poradi?, či bol robený nejaký prieskum, alebo, kto má prístup k materiálom v archíve(geológ, verejnos??), bol by som Vám veľmi povďačný. S pozdravom...
Odpoveď:	Bohuzial spracovanie Vasej otazky prekracuje ramec a funkciu nasho geologickeho okienka, pretoze vyzaduje archivnu pracu a ta jednoducho nie je mozna z kapacitnych dovodov spravcu tejto rubriky a nakoniec by hranicila s logickym spoplatnenim za vypracovanie. Vsetky prace su pristupne pre verejnost v archive Geofondu na bratislavskej adrese nasho ustavu za 10.- Sk poplatok za vyhotovenie studijneho preukazu. Za poplatok si mozete z verejnosti pristupnych prac vyhotovit na pockanie kopie.
Otázka:	Dobrý deň, som študentom na TU Košice. V súčasnosti som v piatom ročníku, a pracujem na diplomovej práci. Chcel by som sa opýta?, či by ste mi nevedeli poradi?, odkiaľ by som mohol získa? geologický profil, niekde z oblasti okolo Komárna, prip. priamo z Komárna. Potreboval by som to do dip.práce. Nerád by som tam dával vymyslené údaje. Potreboval by som to do hĺbky 20 - 40 metrov. Za odpoveď vopred ďakujem.
Odpoveď:	Geologicke profily z podunajskej panvy boli v ramci zostavovanie geologickych map 1:50 000 a aj pre poteby geologickych studii, ktore su naplnou prace pracovnikov nasho ustavu, robene az na podlozie tj. do hlbky cca 8 km. Vrchne casti sedimentov podielajucich sa na geologickej stavbe panvy su predmetom konkretnych uloh innzinierskogeologickeho prieskumu za ucelom zakladania stavieb rozneho druhu. Vsetky prace su pristupne studentom robiacich diplomove prace v archive Geofondu na nasej Bratislavskej adrese za 10.- Sk poplatok za vydanie studijneho preukazu. Tlacou pristupny profil kvarternymi sedimentami je situovany v. od Komarna a vedie od st. hranice ce Izu, jv. oblastou Chotina smerom na Strekov. Je sucastou publikovanej geologickej mapy 1: 50 000 autorov Vaskovsky I. a Halouzka R., 1975: Geologicka mapa Podunajskej niziny-jv. cast: je mozne ju objednat u nas na adrese nasej predajne geologickych publikacii predajna@geology.sk za 25.-Sk – pripadne cez web obchod na nasej stranke. Zial textove vysvetlivky k nej su uz vypredane. Skuste navstivit nasu pobocku SGUDS na Jesenskeho 8 v Kosiciach, mohli by Vam povedat viac, aby ste nemuseli cestovat do Bratislavy.
Otázka:	Pod hebeňom Moravskoslezských Beskýd v páse od Megoniek / miestna čas? Čadce/ až po Klokočov je komplex, v ktorom sa nachádza prírodný geologický útvar - kamenné gule. Prosím o vysvetlenie, ako tieto geologické útvary - gule vznikli, prípadne odkazy na literatúru v ktorej sa o uvedenej geologickej zvláštnosti pojednáva. Ďakujem
Odpoveď:	K tejto problematike som zhodou okolnosti napisal popularno-odborny clanok uverejneny v casopise Quark, v ktorom vysvetlujem povod kamennych gul z Kysuc. Najdete ho na adrese www.hyperion.sk . V okienku expedicie, ak otvorite: 1995 Expedicia Kysuce. Obrie kamenne gule (link: http://www.hyperion.sk/expedicie/kysuce/kysuce.html), je naspodu stranky odkaz: RNDr. Alexander Nagy Priroda tajomstva iba naznacuje. Je to reakcia geologa-sedimentologa na moznosti existencie a tvorby gulovych utvarov v sedimentoch.
Otázka:	Dobry den, som studentka Gymnazia v Liptovskom Hradku a potrebovala by som informacie o materialoch (resp. materiali) na temu: Plesa v Zapadnych Tatrach. V knizniciach je na tuto temu velmi malo knih a co sa tyka internetu, nenasla som stranky, ktore by sa zameriavali na tuto oblast. Aj ked som nasla nejake knihy a stranky o Zapadnych Tatrach, plesa tam boli spomenute len velmi okrajovo, alebo vobec. Nevedeli by ste mi odporucit konkretne zdroje, z ktorych by som mohla cerpat? Aj ked mi je tato cast Tatier velmi blizka, nemam prakticky ziadne informacie o povode, vzniku, geologickom vyvoji, atd. Vopred Vam velmi pekne dakujem.
Odpoveď:	Dobry den, na Vase otazky odpovedal RNDr. Juraj Michalko, CSc.: Tatranske plesa su prirodzene jazera ladovcoveho povodu. V zasade mozu byt karove (vyhlbene ladovcom), hradene (zahradene morenou) a Strbske pleso je takzvane vytopiskove jazero (dead ice lake), to jest vzniklo roztopenim velkeho kusa ladu v morene. V Zapadnych Tatrach je asi 20 plies, najznamejsie asi Rohacske plesa. Vseobecne zakonitosti vziku tatranskych plies a viacero informacii mozno najst v praci Koncek , M. ed. 1974, Klima Tatier. Veda. Bratislava, p. 855 Sucasny stav geologickeho poznania stavby Tatier je zhrnuty v Geologickej mape Tatier 1:50 000 a textovymi vysvetlivkam k nej Nemcok, J. a kol. 1993 GÚDŠ, Bratislava. Je mozne si ju objednat v nasej predajni geologickych publikacii predajna@geology.sk za 120.-Sk (mapa) resp. 45.-Sk (vysvetlivky) – alebo v nasom web obchode. Nemam vedomost, ze by sa niekto podrobne zaoberal plesami Zapadnych Tatier. Ak nejake informacie su, budu o nich vediet na Sprave TANAPu v Tatranskej Lomnici http://www.TANAP.SK, alebo v Slovenskej agenture zivotneho prostredia http://www.sazp.sk/ Toto je len zakladna informacia. Bolo by dobre vediet, o ktore plesa konkretne v Zapadnych Tatrach mate zaujem. S pozdravom J.M.
Otázka:	Som geologicka, byvam v Heidelbergu (BRD), a robim studiu o termalnej, geotermalnej moznosti v Bratislave, firma PCI. Chcela by som sa Vas opytat, ze ako sa mozem dostat k informacie o vrtov v Bratislave, geotermalne temperaturi (geotermal gradient), mineralna kompozitia vody (mineralogical water composition), geologicka situacia/ tektonika. Koho mozem kontaktovat (telefone cislo?)? Velmi by som sa tesila, ked by ste my mohli pomoct dalej.
Odpoveď:	O udajoch geotermalnej energie aj z okolia Bratislavy, sa mozete dozvediet z prace Atlas geotermalnej energie Slovenska od autorov Franko a kol. 1995. Mozete sa obratit na nasu predajnu geologickych publikacii predajna@geology.sk (alebo vo web-obchode), kde je k dostaniu aj na objednavku za 4 500.-Sk. V pripade nahliadnutia je k dispozicii v ustrednej geologickej kniznici, sidliacej v priestoroch nasho ustavu v Bratislave. Sucastou atlasu su aj udaje o geologickej stavbe a tektonike spolu s geologickymi rezmi jednotlivymi sedimentarnymi panvami.
Otázka:	Vypracoval Štátny Geologický Ústav DŠ nejaký manuál právnych a odborných krokov ako postupova? keď niekto chce na určitom území dobýva? výhrasdné nerasty a čo všetko musí spĺňa??
Odpoveď:	Ziadny specialny "manual" neexistuje. Vsetko okolo vyhradnych lozisk vyplyva z banskeho zakona č.44/1988 Zb. o ochrane a vyuziti nerastneho bohatstva a v zmysle neskorsich zmiena a ohladne geologickej ulohy a prieskumnych uzemi zase zo zakona 313/1999 (geologicky zakon) a vyhlasky 141/2000 ktorou sa vykonava geologicky zakon. To su vseobecne platne "manualy"... Vyhradne lozisko, ktore je v evidencii SGUDS a teda sa jedna o nevyuzite vyhradne lozisko (v sucasnosti cca 180 lozisk) ma schvalene zasoby daneho nerastu (vypocitane pocas trvania geologickej ulohy a posudene oponentom) Komisiou pre klasifikaciu zasob vyhradnych lozisk a splnene dalsie legislativne kriteria (vydane OVL a CHLU), ktore urcuju ze dane lozisko je vyhradnym loziskom. Tieto loziska su do buducnosti pripravene pre potencionalnych taziarov, ktory ked prejavia zaujem o dane lozisko musia poziadat prislusny Obvodny bansky urad o prevedenie loziska do svojej evidencie a OBU zvola rokovanie na ktorom sa dohodnu podmienky prevodu. Cele toto je pomerne zdlhavy proces a treba k nemu splnit vela legislativnych ukonov, ale hlavne jeden a to fyzicka alebo pravnicka osoba musi disponovat pracovnikom odborne sposobilym na vykonavanie geologickych prac, cize musi mat platne skusky z odbornej sposobilosti. S pozdravom, Dusan Kusik kusik@geology.sk
Otázka:	Bol by som rád, keby ste mi mohli poradi? v akej literatúre by som našiel niečo o geologickom vývoji a dnešnej stavbe územia Nových Zámkov alebo aspoň územia Podunajskej nížiny. Ďakujem!
Odpoveď:	Geologicka stavba okolia N. Zamkov je v diele DANREG (Danube Region Environmental Programme) z r. 2001. Predstavuje subor map rozlicneho zamerania a roznych mierok, kde povrchova geologicka mapa je v M 1: 100 000. Kedze islo o medzinarodnu spolupracu s Rakuskom a Madarskom, dielo je vydane v anglictine s prilozenym CD nosicom. Je mozne kupit si ho za 700.- Sk v predajni publikacii sidliacej na nasej bratislavskej adrese, alebo objednat postou. Viac informacii na predajna@geology.sk (pripadne web-obchod) O celej Podunajskej panve by v najblizsej dobe malo vyjst tlacou monograficke dielo, kde je medzi neogennymi a paleogennymi panvami spracovana aj Podunajska panva. Skuste sa mi priebezne ozvat, budem Vas informovat.
Otázka:	Som studentka politických vied v Banskej Bystrici a xcela by som sa informovat ohladom nalezisk vody a iných strategických zdrojov našej krajiny. A to v porovnaní s našimi susedmi v celom regione, či ohladom na štáty bývaleho východneho bloku. Na týchto informáciach by som chcela postavi? svoju bakalarsku pracu stemou: Strategické dovody prijatia Slovenska do Severoatlantických štruktúr.Za pomoc Vám vopred dakujem.
Odpoveď:	Dobry den, na Vasu otazku Vam odpovedal RNDr. Peter Malik, veduci oddelenia hydrogeologie nasho ustavu. Otazka zdrojov podzemnej vody a vzajomneho porovnavania krajin nasho regionu nie je uplne dotiahnuta: teda nase sdroje a zasoby pozname, je to podla Statnej vodohospodarskej bilancie, cast Podzemne vody celkove vyuzitelne mnozstvo zdrojov a zasob podzemnych vod je cca 76 m3/sekunda, ale ostatne krajiny systematicky nesledujeme.Vzhladom na nam zname hydrogeologicke pomery moze byt (kvalifikovany odhad) na tom o cosi lepsie Rakusko, Slovinsko, Chorvatsko a o cosi horsie Cesko, Polsko, Madarsko. Taketo prehlady o cudzich krajinach si robia federalne geologicke sluzby velkych krajin, napr. britska BGS, francuzska BRGM, nemecka GBA, US GS ...
Otázka:	Potreboval by som vediet, ci je mozne zistit a presne lokalizovat vyskyt termalnych pramenov a ich teplota v danej oblasti.Pokial ano, aka technika sa na to vyuziva a na koho by som sa mal obratit. Dakujem
Odpoveď:	Dobry den, na vase otazky odpovedal RNDr. A. Remsik, CSc. veduci oddelenia geotermalnej energie. O vyskyte a teplote geotermalnych vod sa zaujemci mozu dozvediet z Atlasu geotermalnej energie Slovenska od autorov Franko a kol. z roku 1995. Mozete sa obratit na nasu predajnu geologickych publikacii predajna@geology.sk , kde je k dostaniu aj na objednavku za 4 500.-Sk. V pripade nahliadnutia je k dispozicii v ustrednej geologickej kniznici, sidliacej v priestoroch nasho ustavu. Vyskyt termalnych pramenov v terene sa zistuje hydrogeologickym mapovanim, termometrickym mapovanim, termoviziou, pomocou infraredu. Vacsinou sa to robi v ramci geofyzikalnych prac, ktore si pri rieseni objednavame u firiem disponujucich prislusnym technickym vybavenim.
Otázka:	Kde sa nachádza v širšom okolí Bratislavy íl s obsahom železa? Za odpoveď Vám vopred ďakujem.
Odpoveď:	Vasa otazka nespecifikuje hranicu percentualeho obsahu zeleza v iloch, nakolko vsetky ily obsahuju zelezo v niektorej z jeho foriem vyskytu v sedimentoch. Odporucam Vam do pozornosti rocenku Nerastnych surovin vydavanu kazdorocne nasim ustavom. Obratte sa prosim na nasu predajnu geologickych publikacii predajna@geology.sk
Otázka:	Aká je šanca, že bude vulkán Polana opä? aktívny? Prečo sa takmer 100%ne predpokladá, že je už natrvalo neaktívny?
Odpoveď:	Najvacsi rozmach aktivity Stiavnickeho stratovulkanu bol v obdobi pred cca 11,5 az 16, 5 milionmi rokov. To je skutocnost, ktora nam dovoluje, ako spravne pisete s takmer 100% pravdepodobnostou predpokladat, ze uz nebude aktivny v takom rozsahu ako v obdobi, ked mohol dosahovat takmer 8 km vysku. Tych zvysnych par percent neistoty predstavuje pritomnost mladsich vulkanickych hornin starych cca 9 mil rokov a najmladsia potvrdena aktivita dosahujuca vek cca 150 000 rokov v oblasti Putikovho vrsku pri Brehoch jv. od Novej Bane. Predstavuju vsak v porovnani s hlavnou cinnostou startovulkanu dozvuky postvulkanickej aktivity. Pre pripad Vasho hlbsieho zaujmu je Vam k dispozicii publikovaná geologická mapa - Konecny a kol. 1998: Geologicka mapa Stiavnickych vrchov a Pohronskeho Inovca 1: 50 000 za 150.- Sk, spolu s textovymi vysvetlivkami - Konecny a kol., 1998, I. a II. za 120.-Sk, kde najdete viac. E-mail na nasu predajnu geologickych publikacii predajna@geology.sk
Otázka:	Potreboval by som pomoct s touto otázkou: Aké su možnosti využitia týchto minerálov v stavebníctve: fylity, svory, ortoruly, kvarcity, vápence, dolomity, magnezity, granity, diority, pegmatity a dacity. Ďakujem
Odpoveď:	Vasa otazka je nesmierne siroka a vyzaduje archivne spracovanie presahujuce moznosti tejto rubriky. V strucnosti ide o horniny, nie mineraly, ktore vsetky maju siroke uplatnenie v stavebnictve ako staveby kamen vo forme stetoveho kameniva roznych velkostnych tried. S priaznivymi parametrami odlucnosti su niektore v obmedzenej miere pouzitelne ako obkladove materialy (fylity, svory, otroruly). Ak maju dostatocne velku blokovitost je mozne ich po vylesteni pouzit ako dekorativne obkladove kamene na reprezentacne ucely (granity, niektore druhy vapencov-mramory, diority, dacity). Pegmatity obsahuju mnoho vzacnych mineralov a z magnezitu sa vyrabaju ohnovzdorne obkladove materialy. Ovela viac najdete v publikacii - Karol Siegl a kolektiv, 1974: Vo svete nerastov, Alfa, Bratislava, strany 9-240
Otázka:	Kde a za akych podmienok sa moze student strednej skoly dostat k informaciam o vysledkoch monitoringu kontaminacie pody a vody. Zaujmova lokalita je Sala. Za odpoved vopred dakujem.
Odpoveď:	Student strednej skoly by mal mat garanta, stredoskolskeho ucitela, u ktoreho danu temu ako stredoskolsku odbornu pracu vykonava. Obavam sa, ze inac sa k udajom o monitoringu nedostane. Ak studuje na vysokej skole a spracovava diplomovu pracu na danu temu, ma umozneny vstup do archivu Geofondu, kde su archivovane vsetky geologicke prace realizovane na uzemi Slovenska.
Otázka:	Chcel by som sa opýta?, aký je správny slovenský preklad anglického termínu subsoil. Ďakujem za odpoveď
Odpoveď:	Subsoil je v preklade podzakladny. Samostatne je to B horizont pody. V spojeni napr. subsoil ice ide o podny lad, subsoil water znamena podzemnu, podpovrchovu vodu resp. subsoil exploration znaci prieskum podlozia, prieskum zakladovej pody.
Otázka:	Som študentom stavebnej fakulty STU, a na spracovanie niektorych zadadani z predmetu rekonštrukcie, by som potreboval vedie?, aká je základová pôda v obci Žabokreky nad Nitrou. Za pomoc dakujem.
Odpoveď:	Juzna cast obce, v okoli zeleznice je budovana hlinami, piescitymi hlinami a hlinitymi pieskami tvoriacimi naplavy rieky Nitry. Od cesty veducej do Cyhnorian na sever sa na geologickej stavbe podielaju strkovopiescite sedimenty predstavujuce pozostatky terasovych stupnov vytvorenych riekami Bebrava a Nitra. Moze byt na nich pokryv sprasi a sprasovych sedimentov, ktore sa smerom na sever k obci Trebasovce stavaju dominantnymi. Opisane sedimenty su kvarterneho veku t. j. nie su starsie ako 1,8 miliona rokov. Juzne od obce Trebasovce sa nachadza odkryv sladkovodnych vapencov, travertinov resp. jazernej kriedy, ktore su starsie cca 7-8 mil. rokov. Podrobnejsie informacie su Vam k dispozicii v publikovanej geologickej mape - Pristas a kol. 2000: Geologicka mapa Podunajskej niziny - Nitrianskej pahorkatiny 1: 50 000 za 150.- Sk, spolu s textovymi vysvetlivkami - Pristas a kol., 2000 za 70.-Sk. V pripade Vasho zaujmu Vam odporucam e-mail na nasu predajnu geologickych publikacii predajna@geology.sk
Otázka:	Niekde som cital, ze v oblasti Mostenickych travertinov v Mostenickej doline je vdaka velkemu vyskytu travertinovych pramenov podobna klima ako pri mori ktora blahodarne vplyva na ludi s poruchami dychacich ciest je to pravda? Resp. neviete o nejakej takejto literature?dakujem za spolupracu.
Odpoveď:	Pokial je nieco zname o blahodarnom vplyve horninoveho prostredia na ludsky organizmus, su to jaskyne so svojou stalou klimou - teplotou, vlhkostou resp. zlozenim vzduchu. Odbor, ktory sa tomu venuje je speleoterapia, u nas sa aplikuje napriklad v jaskyni Bystra. Skuste Google vyhladat heslo speleoterapia. O travertinoch resp. vonkajsom okoli pramenov z ktorych sa usadzuju, pramen Blbotak alebo Jegorov pramen v Mostenickej doline, neviem, ze by boli zname zvysene ucinky pre zlepsenie cinnosti hornych dychacich ciest. Na to je potrebne v kontinentalnych podmienkach uzavrete prostredie, co splnaju jaskyne. Iny pripad je extremne cisty vysokohorsky vzduch. V otvorenom prostredi jedine masa slanej morskej vody dokaze ovplyvnit vlhkost vzduchu, tak aby blahodarne vplyval na ludsky organizmus.
Otázka:	Dobrý deň. Rád by som sa Vás opýtal, aké pôdne typy sa nachádzajú v oblasti Malužiná - Nízke Tatry? A taktiež geologickú stavbu. Niekde som zistil že je to bradlové pásmo, ale neviem či je to pravda a či to nie je flyš. Poraďte mi prosim, vymenovanim jednotlivých pôd a geologickej stavby. Ďakujem pekne. S pozdravom...
Odpoveď:	Z oblasti, ktorá Vas zaujima existuje geologicka mapa Nizkych Tatier v mierke 1: 50 000 od autorov Biely a kol. 1992. Je mozne ju objednat a dat zaslat postou z nasej predajne geologickych publikacii za 200.-Sk s textoými vysvetlivkami k nej za 60.-Sk. Viac informacii na predajna@gssr.sk Nie je pravda, ze ide o bradlove pasmo, to prebieha severnejsie cez Oravsku kotlinu a cez polske uzemie a vracia sa k nam az v oblasti Spisskej Magury. Nie je to ani flys, ide najma o triasove (cca 200 mil rokov stare) vapence (karbonaty) hronika, juznejsie o pasmo toleitovych bazaltov a andezitov maluzinskeho suvrstvia ipoltickej skupiny permskeho veku (cca 250 mil rokov stare). V geologickej mape je zobrazeny geologicky podklad, teda to, co je v bezprostrednom podlozi podnych typov. O nich najdete viac informacii v publikacii Mazúr, E. & Jakál, J. (ed.) a kol., 1978: Atlas SSR. SAV, Bratislava. Tento rozsiahly subor map by mal byt v kazdej vacsej kniznici. Popripade skuste sa obratit na katedru geografie Prirodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Viac Vam povedat z casovych dovodov nedokazem, kedze podrobnejsie spracovanie si vyzaduje archivne spracovanie.
Otázka:	Dobrý den, jak je hodnoceno seismické riziko v prostoru Košické kotliny:1) kvartér - fluvium Hornádu a 2)rozhraní kvartér a neogén na jih od Košic (okolí Kechnece)? Děkuji za odpověď
Odpoveď:	Konkretne udaje nie su z tak malej oblasti k dispozicii. Vzhladom na ine zameranie nasho ustavu, do ktoreho hlavnej cinnosti nespada sledovanie seizmicity uzemia, vyuzivame napr. pri zostavovani geologickych map udaje Geogyzikalneho ustavu Slovenskej akademie vied v Bratislave. Na adrese www.gpi.savba.sk vsak najdete potrebne udaje, ako mi povedali kologovia vyuzivajuci tento server, i ked zrejme v mensom meritku. Je tam zverejnena mapa Slovenska aj s lokalizaciami a intenzitou zaznamenanych zemetraseni.
Otázka:	Zaoberá sa Štátny geologický ústav Dionýza Štúra aj meraním radónu v pôde? - Existuje mapa výskytu radónu pre jednotlivé lokality Slovenskej republiky? - Vykonáva Štátny geologický ústav D.Š. ako službu kontrolu radónu v pôde? Ak áno, ako a kde si treba túto službu objedna? ? Ďakujem vopred za skorú odpoveď
Odpoveď:	Obratte sa prosim na nasich pracovnikov v stredisku Geoanalytickych laboratorii v Spisskej Novej Vsi RNDr. Smolarova (tel. 053/4190118) alebo Ing.Cizeka (tel. detto, cizek@gsrcsnv.sk). U nich dostanete potrebne odborne informacie.
Otázka:	Dobry den, som studentka na TU vo Zvolene a zaujima ma vyuzivanie geotermalnej energie. Existuje nejaka literatura o odplynovani termalnej vody alebo webova stranka k tejto problematike? Dakujem
Odpoveď:	Najlepsie Vam bude danu problematiku vyhladat v skriptach Fendek a kol., 1999: Geotermalna energia, PrF UK, Bratislava, kde najdete prislusnu kapitolu.
Otázka:	Dobry den! zaujmalo by ma v akom období sa nachadzalo na uzemi v okoli topolcian konkretne obec velusovce more. nachadzam tam totiz vapencove horniny v ktorych sa nachazaju skamenene ulitniky. Dakujem...
Odpoveď:	V okoli obce Velusovce (ak mate na mysli jej sverne okolie smerom na Zavadu) sa vyskytuju sladkovodne vapence so zvyskami schranok ulitnikov alebo ich vyliatkov. Su neogenneho (tretohorneho) veku presnejsie z jeho vrchnejsej casti (miocen) z obdobia panonu a sedimenty patria hlavinskym vrstvam. Ich vek je cca 8 mil rokov. Nie su morskeho povodu, nakolko slane more bolo naposledy v oblasti topolčianskeho zalivu pred cca 13 mil. rokov. v obdobi badenu., co su tiez tretohory, ale ich starsia, stredna cast.
Otázka:	Dobrý deň Dovoľte mi obráti? sa na Vás s prosbou o poskytnutie nasledujúcej informácie: Chcel by som vedie?, či bol vykonaný prieskum v obci Štiavnicke Bane, okr. Banská Štiavnica? Či sa v tejto obci robili v minulosti, alebo či sa plánujú vrty, ktoré by preukázali prítomnos?, alebo neprítomnos? termálnej vody? Na koho by som sa mohol vo vyššie uvedenej veci osobne obráti?? Prepáčte mi môj laický slovník. S úctou...
Odpoveď:	Z okolia B. Stiavnice bolo v minulosti vykonanych mnozstvo geologickych prieskumov najrozlicnejsieho charakteru, zamerania, rozsahu a mierky. Zoznam by bol vo forme knihy. Najkomplexnejsie zhrnutie najdolezitejsich najdete v publikacii Konecny a kol, 1998: Vysvetlivky ku geologickej mape Stiavnickych vrchov a Pohronskeho Inovca I., II. diel. (120.-Sk). K vysvetlivkam patri aj geologicka mapa v mierke 1: 50 000 (150.-Sk) od rovnakeho autora. Mozete ich kupit v predajni na nasej bratislavskej adrese alebo si ju objednat na predajna@geology.sk . Co sa tyka geotermalnej energie obratte sa prosim na specialistov Dr. Fendeka fendek@geology.sk alebo Dr. Remsika remsik@geology.sk
Otázka:	Kde najs? mapu nerastných surovín,ktoré sa vyskytujú v k.ú.obce Jakubov,okr.Malacky,resp.v Záhorskej nižine? Aké doklady sú potrebné pre povolenie ?ažby piesku resp.štrkov,ílu... Kto povolenie vydáva? Vopred srdečne ´dakujem..
Odpoveď:	Prave vysla tlacou Mapa nerastnych surovin Slovenska v mierke 1: 500 000 s lokalizaciou a druhmi tazenych surovin za 280.-Sk. Presne udaje o jednotlivych loziskach najdete v Rocenke nerastnych surovin 2003 (280.-Sk). Mozete ich kupit v predajni na nasej bratislavskej adrese alebo si ju objednat na predajna@geology.sk Kedze sme vyskumny ustav o dokladoch a povoleniach potrebnych pre tazbu surovin by ste sa mali informovat na Ministerstve zivotneho prostredia www.enviro.gov.sk , a na Obvodnom banskom urade.
Otázka:	Dobry den, chcela by som sa spytat, co to po anglicky znamena blocksegment na kontinentalnej doske. Dakujem.
Odpoveď:	Block segment znaci kryha, jedna z casti v tomto pripade kontinentalnej dosky, na ktore sa cleni napr. tektonickymi liniami velkeho hlbkoveho dosahu.
Otázka:	dobry den zajimame se s prateli banskou historii a potrebovali by jsme vedet zda je geofond pristupny siroke verejnosti nebo popripade jake podminky musi clovek k pristupu do archyvu splnit predem dekuji za odpoved
Odpoveď:	Archiv Geofondu je k dispozicii aj obcanom Ceskej republiky. Mozete nahliadnut do prac, ktore boli platene zo statneho rozpoctu. Vynimku tvoria prace financovane podnikatelskymi subjektami, kde moze byt pristupnost v zmysle zakona zamedzena po dobu max. piatich rokov. Geofond najdete na nasej bratislavskej adrese a za poplatok 10.-Sk Vam bude vystaveny preukaz a tym dana moznost prezriet si prace, ktore Vas zaujimaju.
Otázka:	Prajem dobry den. Zaujíma ma detailnejsie ako sa zistilo, z akých vrstiev a v akých hrubkach sa sklada nasa Zem. Do akej miery su metody merania presne?
Odpoveď:	Vasa otazka patri medzi tie, na ktore radi odpovedame, lebo su prejavom zaujmu nasich navstevnikov o geologiu, ako vedu zaoberajucu sa nasou Zemou. Model vnutornej stavby Zeme bol skonstruovany na zaklade údajov z hlbokych vrtov, studia horninoveho materialu vyneseneho z hlbin pri vulkanickych erupciach, geochemickych studiach meteoritov a ich porovnanim so zlozenim hornin zemskej kory a na zaklade merania rychlosti sirenia seizmickych vln zemskym vnutrom. Je niekolko nazorov na clenenie zemskho telesa, my sa pridrziavame Bullenovho modelu Zeme, podla ktoreho existuju v jej vnutri dve vyrazne plochy diskontinuity (nespojitosti), ktore oddeluju kvalitativne odlisne zony zemskeho vnutra: koru, plast a jadro. Zemska kora je hruba 10 az 60 km, od plasta je oddelena vyraznou Mohorovicicovou plochou diskontinuity s hrubkou 0,5 km. Pod pevninami (kontinentalna kora) je vo vacsej hlbke a pod oceanmi (oceanicka kora) sa nachadza blizsie k povrchu. Kontinentalna kora sa cleni na vrchnu, tvorenu sedimentami, vulkanitmi a slabo premenenymi sedimentami (do hlbky cca 5 km). Srednu reprezentuju granitoidy a krystalicke bridlice (do cca 10 km). Od spodnej (do cca 35-60 km), tvorenej bazaltmi (cadicmi) je oddelena Conradovou plochou nespojitosti, vyskytujucou sa iba pod kontinentami. Oceanicka kora je v priemere hruba cca 5 km a je tvorena predovsetkym oceanickou bazaltovou vrstvou. Jej niektore casti v oblasti podvodnych oceanickych chrbtov su povazovane za vychozy materialu zemskeho plasta. Zemsky plast tvori strednu vrstvu Zeme a podla vyraznych zmien rychlosti seizmickych vln sa deli na vrchnu-tuhu (60 az 400 km od povrchu) zlozenu najma z eklogitovych a peridotitovych hornin, strednu-prechodnu (400 až 1 000 km) a spodnu-plasticku (1 000 az 2 900 km) zlozenych z hmoty oznacovanej ako pyrolit (s hlavnymi mineralmi pyroxenom a olivinom). Model chemickeho zlozenia plasta bol odvodeny zo zlozenia meteoritov-chondritov. Zemske jadro sa na chadza od hlbky 2 900 do 6 378 km a od plasta je oddelene Wiechert-Gutenebergovou resp. Gutenbergovou plochou nespojitosti. Priecne seizmicke vlny do jadra nevnikaju a pozdlzne sa na jeho povrchu lamu. Na povrchu jadra vznikaju povrchove vlny, preto sa predpoklada, ze jeho vonkajsia cast je v kvapalnom a iba vnutorne jadro je tuhom stave. Hlavne prvky, z ktorych sa sklada, su podla vsetkych autorov, ktori vytvorili model vnutornej stavby Zeme, nikel a zelezo. Dakujem za otazku a prajem pekny den
Otázka:	Chcela by som sa vás opýta? či neviete nejaké významné lokality dokumentujúce geologickú stavbu Zemplínskych vrchov.Alebo skrátka nejaké zaujímavosti o Zemp.vrchoch napr. nejaké kameňolomy alebo faunu a podobne.ďakujem velmi pekne za odpoveď.
Odpoveď:	Dobry den Vaz. kolegynka. Vsetko potrebne najdete v publikaciach: Zec, B. a kol. 1997: Geologicka mapa Vihorlatskych a Humenskych vrchov 1: 50 000. MzP – GSSR, Bratislava Zec, B. a kol. 1997: Vysvetlivky ku geologickej mape Vihorlatskych a Humenskych vrchov 1 : 50 000. GSSR, Bratislava, 5-254 Kupit sa da v predajni na bratislavskej a kosickej adrese, vypozicat v Geologickej kniznici na bratislavskej adrese alebo objednat na nasej internetovej stranke pod kolonkou predajna. Dakujem za otazku a prejem prijemny den.
Otázka:	Dobrý deň. Dopočul som sa, že niekde na území Slovenska je prirodzený aktívny výver – prameň ropy. Je to pravda? Ak áno, kde sa tento prameň nachádza? Aký je rozdiel medzi ropou z tohto prameňa a bežnou ropou, ktorá sa ?aží z veľkých hĺbok? Kde ropa z tohto prameňa odteká? Nepredstavuje tým prirodzené riziko pre životné prostredie? Ďakujem
Odpoveď:	Dobry den. Prirodzene vyskyty uhlovodikov (ropy resp. asfaltov), pokial mi je zname z odbornej literatury, boli v minulosti opisane z Viedenskej panvy (Gbely, kde sa na zaklade ich objavenia zacala tazba ropy trvajuca podnes), v Papradne, Korni, v oblasti Mikovej, Zborova a Habury. Pri Strecne a Merniku sa vyskytuju prirodne asfalty. V oblasti Korne, co je odpoved na vasu otazku, boli zaciatkom minuleho storocia vyvrtane tri rucne vrty, z ktorych sa tazila v malych mnozstvach ropa az do roku 1945. Jeden z tychto vrtov je pricinou vzniku vyveru ropy. Nie je to uz vsak prirodzeny vyver. Ten zanikol vyvrtanim vrtov. Cize tento vyver je vlastne pozostatkom vrtu. Ropa patri medzi tzv. lahke ropy s prevahou benzinovej a petrolejovej frakcie. Kedze jej samovolne vyteka minimalne mnozstvo, neohrozuje zivotne prostredie. Dakujem za Vasu otazku
Otázka:	som studentka 8.rocnika na zakladnej skole v novych zamkoch . a mam par otazok . mame urobit projekt na prirodopis a ja neviem co mam napisat pod otazky tzpu : 1.za akych podmienok vznikli horninz v novych zamkoch ? 2. kde sa tazia a naco sa pouzivaju . 3. podzemna voda 4. mineralna -termalna- voda a kde ? ak by ste vedeli odpovede na tieto otayky bola by som velmi rada kedy ste mi ich napisali lebo nemam o nich ani sajnu co tam mam napisat ...velmi vas prosim o vasu pomoc ... s pozdravom zufala studentka:-)
Odpoveď:	Dobry den, geologicke okienko nie je usposobene na vypracovavanie tem zadanych pedagogmi ziakom resp. studentom. Odporucam Vam Atlas SR od Mazura a Luknisa s kolektivom z roku 1980. Tam je vsetko, co potrebujete. Mal by byt v kazdej vacsej kniznici. Dakujem za otazku
Otázka:	Mohli by ste mi, prosim, poskytnú? informácie o bešeňovských travertínoch, pripadne o zložení prameňa, ktory vyteká pri nich? Je to štátna prírodná rezervácia, ale veľmi málo známa. Minerálku poznajú zrejme iba miestni. Ďakujem.
Odpoveď:	Dobry den, Odporucam vam do pozornosti knihu aj s prilozenou geologickou mapou Gross a kol. 1980: Geologia Liptovskej kotliny. Tam najdete vsetko co potrebujete. Mala by byt v kazdej mestskej kniznici. Ak nie existuje medzikniznicna vypozicka. Dakujem za otazku