Toto miesto je vyhradené pre všetkých nadšencov geológie. Tu nájdete odpovede na vaše laické otázky týkajúce sa geológie a príbuzných vied. Zároveň Vás poprosíme nezamieňajte si túto možnosť za priestor na vypracovanie podkladov vysokoškolských prác ani odborných posudkov alebo rozsiahlych rešeršných výstupov.

O Vaše otázky sa stará náš kolega O. Pelech. V prípade, že nebude vedieť odpovedať na Vašu otázku, prizve si odborníkov v danej téme. Zároveň Vám musíme dať na vedomie, že naši pracovníci trávia veľa času v teréne a majú aj iné pracovné povinnosti, preto odpoveď na Vaše otázky nemusí byť okamžitá. Vaše najzaujímavejšie otázky aj s našimi odpoveďami zverejníme na tomto webe.

Hneď na úvod Vám poradíme, kde nájdete odpovede ak potrebujete informácie o geologickej stavbe určitého územia.
Navštívte na našej webovej stránke on-line geologickú mapu.

Najčastejšie otázky a odpovede

Chcel by som sa poinformovať, kde a za koľko sa dá zohnať geologická mapa /konkrétnejšie vyhovuje oblasť Banskej Bystrice a Veľkej Fatry, alebo najlepšie celého Slovenska/.

Vaše oblasti záujmu nájdete z geologickeho hľadiska zobrazené na mapách:

Geologická mapa Slovenska 1: 500 000 Biely a kol. 1996 – 3,6 Eur

+Textové vysvetlivky  Biely a kol. 1996 – 3,29 Eur

Geologická mapa Veľkej Fatry 1: 50 000 Polák a kol. 1997 – 3,19 Eur

+Textové vysvetlivky Polák a kol. 1997 – 1,65 Eur

Geol. mapa Starohorské vrchy a Čierťaž 1:50 000 Polák a kol., 2003 – 3,59 Eur

+Textové vysvetlivky – 2,92 Eur

Odporúčam Vám e-mail na našu predajňu geologických publikácií predajna[a]geology.sk

Informácie nájdete aj v On-line geologickej mape Slovenska mierky 1:50 000 na Mapovom portáli 

Aká je šanca, že bude vulkán Poľana opäť aktívny? Prečo sa takmer 100%ne predpokladá, že je už natrvalo neaktívny?

Najväčší rozmach aktivity Štiavnického stratovulkánu bol v období pred cca 11,5 až 16,5 miliónmi rokov. To je skutočnosť, ktorá nám dovoľuje, ako správne píšete s takmer 100% pravdepodobnosťou predpokladať, že už nebude aktívny v takom rozsahu ako v období, keď mohol dosahovať takmer 8 km výšku.

Tých zvyšných par percent neistoty predstavuje prítomnosť mladších vulkanických hornín starých cca 9 mil. rokov a najmladšie potvrdená aktivita dosahujúca vek cca 150 000 rokov v oblasti Putikovho vŕšku pri Brehoch jv. od Novej Bane. Predstavujú ju však v porovnaní s hlavnou činnosťou stratovulkánu dozvuky postvulkanickej aktivity.

Pre prípad Vášho hlbšieho záujmu je Vám k dispozícii  publikovaná geologická mapa – Konečný a kol. 1998: Geologická mapa Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca 1: 50, spolu s textovými vysvetlivkami – Konečný a kol., 1998, I. a II., kde nájdete viac.

E-mail na našu predajňu geologických publikácií predajna[a]geology.sk

Chcela by som Vás požiadať o odpoveď na nasledujúcu otázku: Aké zlomy okrem komárňanského zlomu sa na území Slovenskej republiky nachádzajú? Za skorú odpoveď vopred ďakujem.

Odpoveď na Vašu otázku sa nedá veľmi dobre vyjadriť číslom, keď poviem že približne 1000, nebudem ďaleko od pravdy. Od lokálnych plytkých jednoduchých zlomov strižného charakteru až po hlboké štruktúrne tektonické poruchy zasahujúce až do podložia. Zlomy veľmi staré, pochovane pod mladšími sedimentami paniev viditeľné iba na geofyzikálnych rezoch, zlomy veľmi mlade alebo viacgeneračne, aktívne v rôznych časových obdobiach vzniku Karpatskej sústavy. Najlepšie by pre Vašu základnú orientáciu o hlavných zlomových pásmach Západných Karpát bolo nazrieť do publikácií:

Buday, T. a kol., 1967: Regionální geologie ČSSR, II, Západní Karpaty, sv.1 a 2, ÚUG Praha.

Maheľ, M., 1986: Geológia Československých Karpát. 1 Paleoalpínske jednotky, Veda, Bratislava. Mali by byť v každej väčšej knižnici, ak nie, tak medziknižničnou výpožičkou sa k nej dostanete. Väčšinu najdôležitejších zlomov a ich názvov tiež zobrazuje mapa: Bezák a kol., 2004: Tektonická mapa Slovenskej republiky, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.

Som obyvateľom mesta Piešťany. Z rozprávania mojich blízkych som počul, že termálne vody sú dodnes vyhrievané už vyhaslou sopkou, ktorá sa údajne nachádza na Červenej veži. Vzhľadom k tomu, že bližšie informácie sa mi nepodarilo nikde získať (napr. sopky na Slovensku a pod.) zaujímalo by ma,čo je na tom pravdy. Ďalej by ma zaujímalo, do akej vzdialenosti od termálnych kúpeľov a v akej hĺbke sa termálna voda nachádza, nakoľko hĺbky vrtov (záložných, resp. prieskumných) z uvedenej lokality nie sú publikované. Je možné, aby sa vo vzdialenosti cca 5-7km SZ od kúpeľov nachádzala voda v hĺbke cca 6m, ktorá by mala podobný zápach ako voda z prameňa? Za odpoveď ďakujem.

Nie je pravdou, že termálne vody Piešťan sú vyhrievane sopkou. Najbližšie sopky, v súčasnosti cca 10 mil. rokov neaktívne, sú v oblasti pohoria Vtáčnik.

Termálne vody získavajú teplo v hĺbke (na každých 100 m je cca 3 stupne C) a vystupujú po tektonickej poruche hlbokého založenia prechádzajúcej po z. okraji Považského Inovca s.-j. smerom. Keďže ide o komplikovane pomerne široké tektonické pásmo zlozene z viacerých zlomov-porušení horninového prostredia, schodovite upadajúcich z. smerom do sedimentárneho bazénu vyplneného usadenými sedimentami mladších treťohôr, je možné, že vody sa môžu vyskytovať aj vo vzdialenejších častiach od pohoria, ak majú vhodne podmienky na prienik k povrchu-vedľajšie puklinovo-zlomové prívodne systémy resp. sa môžu zhromažďovať v klasických horninách tvoriacich vhodne korektorské (nádržné) prostredie.

V súčasnosti moji kolegovia zostavujú na publikovanie geologickú mapu Považského Inovca a ďalšiu Trnavskej pahorkatiny v mierke 1: 50 000, kde budú v textových vysvetlivkách k nim podrobne popísane hydrogeologické pomery daného územia. Keďže je to náročná práca dlhodobého charakteru, mapy s textovými vysvetlivkami budú publikovane v priebehu 3 rokov a budú voľne v predaji v nasej predajni geologických publikácií.

V knižnici Vášho mesta by mohli byt reprezentačné publikácie o kúpeľníctve mesta Piešťany, kde by mali byt aspoň základné charakteristiky liečivých prameňov, ktoré by Vám zatiaľ mohli dať orientačný prehlaď o hydrogeologických pomeroch okolia.

Akou farbou sa na mape značí žula?

Žula sa na geologickej mape zobrazuje rôznymi odtieňmi červenej farby, do ktorej môžu byt, na detailne rozlíšenie jej rôznych variant podľa zlozenia a veku, vkreslene grafické značky, ktoré sa odborne nazývajú rastre. V prípade žúl majú často značku krížika alebo písmena x.

Rada by som sa spýtala, neviem ci to budete vedieť takto presne, ale v Michalovciach, na lokalite Hrádok sa nachádza istý druh horniny- čistá je bielej farby, vo vnútri s kúskami kremeňa. Môže ísť o bentonit? O halloyzit sa to nejedná. Ďakujem vopred za vašu odpoveď.

Na lokalite Hrádok v Michalovciach vystupuje na povrch ryolit s biotitom. Keďže patri medzi produkty extruzívneho vulkanizmu, preráža z hĺbky staršie neogénne sedimenty. Jeho vek je cca 14,5 miliónov rokov, čo ho zaraduje do vrchného bádenu patriaceho do neogénu (treťohôr).

Dobrý deň! Zaujímalo by ma v akom období sa nachádzalo na území v okolí Topoľčian, konkrétne obec Velušovce, more. Nachádzam tam totiž vápencové horniny, v ktorých sa nachádzajú skamenene ulitníky. Ďakujem...

V okolí obce Velušovce (ak mate na mysli jej severné okolie smerom na Závadu) sa vyskytujú sladkovodné vápence so zvyškami schránok ulitníkov alebo ich výliatkov. Sú neogénneho (treťohorného) veku presnejšie z jeho vrchnejšej časti (miocén) z obdobia panónu a sedimenty patria hlavinským vrstvám. Ich vek je cca 8 miliónov rokov. Nie sú morského pôvodu, nakoľko slané more bolo naposledy v oblasti topolčianskeho zálivu pred cca 13 mil. rokov. V období bádenu, čo sú tiež treťohory, ale ich staršia, stredná časť.

Spýtajte sa geológa