Toto miesto je vyhradené pre všetkých nadšencov geológie. Tu nájdete odpovede na vaše laické otázky týkajúce sa geológie a príbuzných vied. Zároveň Vás poprosíme nezamieňajte si túto možnosť za priestor na vypracovanie podkladov vysokoškolských prác ani odborných posudkov alebo rozsiahlych rešeršných výstupov.

O Vaše otázky sa stará náš kolega O. Pelech. V prípade, že nebude vedieť odpovedať na Vašu otázku, prizve si odborníkov v danej téme. Zároveň Vám musíme dať na vedomie, že naši pracovníci trávia veľa času v teréne a majú aj iné pracovné povinnosti, preto odpoveď na Vaše otázky nemusí byť okamžitá. Vaše najzaujímavejšie otázky aj s našimi odpoveďami zverejníme na tomto webe.

Hneď na úvod Vám poradíme, kde nájdete odpovede ak potrebujete informácie o geologickej stavbe určitého územia.
Navštívte na našej webovej stránke on-line geologickú mapu.

Najčastejšie otázky a odpovede

Chcel by som sa poinformovať, kde a za koľko sa dá zohnať geologická mapa /konkrétnejšie vyhovuje oblasť Banskej Bystrice a Veľkej Fatry, alebo najlepšie celého Slovenska/.

Vaše oblasti záujmu nájdete z geologickeho hľadiska zobrazené na mapách:

Geologická mapa Slovenska 1: 500 000 Biely a kol. 1996 – 3,6 Eur

+Textové vysvetlivky  Biely a kol. 1996 – 3,29 Eur

Geologická mapa Veľkej Fatry 1: 50 000 Polák a kol. 1997 – 3,19 Eur

+Textové vysvetlivky Polák a kol. 1997 – 1,65 Eur

Geol. mapa Starohorské vrchy a Čierťaž 1:50 000 Polák a kol., 2003 – 3,59 Eur

+Textové vysvetlivky – 2,92 Eur

Odporúčam Vám e-mail na našu predajňu geologických publikácií predajna[a]geology.sk

Informácie nájdete aj v On-line geologickej mape Slovenska mierky 1:50 000 na Mapovom portáli 

Aká je šanca, že bude vulkán Poľana opäť aktívny? Prečo sa takmer 100%ne predpokladá, že je už natrvalo neaktívny?

Najväčší rozmach aktivity Štiavnického stratovulkánu bol v období pred cca 11,5 až 16,5 miliónmi rokov. To je skutočnosť, ktorá nám dovoľuje, ako správne píšete s takmer 100% pravdepodobnosťou predpokladať, že už nebude aktívny v takom rozsahu ako v období, keď mohol dosahovať takmer 8 km výšku.

Tých zvyšných par percent neistoty predstavuje prítomnosť mladších vulkanických hornín starých cca 9 mil. rokov a najmladšie potvrdená aktivita dosahujúca vek cca 150 000 rokov v oblasti Putikovho vŕšku pri Brehoch jv. od Novej Bane. Predstavujú ju však v porovnaní s hlavnou činnosťou stratovulkánu dozvuky postvulkanickej aktivity.

Pre prípad Vášho hlbšieho záujmu je Vám k dispozícii  publikovaná geologická mapa – Konečný a kol. 1998: Geologická mapa Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca 1: 50, spolu s textovými vysvetlivkami – Konečný a kol., 1998, I. a II., kde nájdete viac.

E-mail na našu predajňu geologických publikácií predajna[a]geology.sk

Chcela by som Vás požiadať o odpoveď na nasledujúcu otázku: Aké zlomy okrem komárňanského zlomu sa na území Slovenskej republiky nachádzajú? Za skorú odpoveď vopred ďakujem.

Odpoveď na Vašu otázku sa nedá veľmi dobre vyjadriť číslom, keď poviem že približne 1000, nebudem ďaleko od pravdy. Od lokálnych plytkých jednoduchých zlomov strižného charakteru až po hlboké štruktúrne tektonické poruchy zasahujúce až do podložia. Zlomy veľmi staré, pochovane pod mladšími sedimentami paniev viditeľné iba na geofyzikálnych rezoch, zlomy veľmi mlade alebo viacgeneračne, aktívne v rôznych časových obdobiach vzniku Karpatskej sústavy. Najlepšie by pre Vašu základnú orientáciu o hlavných zlomových pásmach Západných Karpát bolo nazrieť do publikácií:

Buday, T. a kol., 1967: Regionální geologie ČSSR, II, Západní Karpaty, sv.1 a 2, ÚUG Praha.

Maheľ, M., 1986: Geológia Československých Karpát. 1 Paleoalpínske jednotky, Veda, Bratislava. Mali by byť v každej väčšej knižnici, ak nie, tak medziknižničnou výpožičkou sa k nej dostanete. Väčšinu najdôležitejších zlomov a ich názvov tiež zobrazuje mapa: Bezák a kol., 2004: Tektonická mapa Slovenskej republiky, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.

Som obyvateľom mesta Piešťany. Z rozprávania mojich blízkych som počul, že termálne vody sú dodnes vyhrievané už vyhaslou sopkou, ktorá sa údajne nachádza na Červenej veži. Vzhľadom k tomu, že bližšie informácie sa mi nepodarilo nikde získať (napr. sopky na Slovensku a pod.) zaujímalo by ma,čo je na tom pravdy. Ďalej by ma zaujímalo, do akej vzdialenosti od termálnych kúpeľov a v akej hĺbke sa termálna voda nachádza, nakoľko hĺbky vrtov (záložných, resp. prieskumných) z uvedenej lokality nie sú publikované. Je možné, aby sa vo vzdialenosti cca 5-7km SZ od kúpeľov nachádzala voda v hĺbke cca 6m, ktorá by mala podobný zápach ako voda z prameňa? Za odpoveď ďakujem.

Nie je pravdou, že termálne vody Piešťan sú vyhrievane sopkou. Najbližšie sopky, v súčasnosti cca 10 mil. rokov neaktívne, sú v oblasti pohoria Vtáčnik.

Termálne vody získavajú teplo v hĺbke (na každých 100 m je cca 3 stupne C) a vystupujú po tektonickej poruche hlbokého založenia prechádzajúcej po z. okraji Považského Inovca s.-j. smerom. Keďže ide o komplikovane pomerne široké tektonické pásmo zlozene z viacerých zlomov-porušení horninového prostredia, schodovite upadajúcich z. smerom do sedimentárneho bazénu vyplneného usadenými sedimentami mladších treťohôr, je možné, že vody sa môžu vyskytovať aj vo vzdialenejších častiach od pohoria, ak majú vhodne podmienky na prienik k povrchu-vedľajšie puklinovo-zlomové prívodne systémy resp. sa môžu zhromažďovať v klasických horninách tvoriacich vhodne korektorské (nádržné) prostredie.

V súčasnosti moji kolegovia zostavujú na publikovanie geologickú mapu Považského Inovca a ďalšiu Trnavskej pahorkatiny v mierke 1: 50 000, kde budú v textových vysvetlivkách k nim podrobne popísane hydrogeologické pomery daného územia. Keďže je to náročná práca dlhodobého charakteru, mapy s textovými vysvetlivkami budú publikovane v priebehu 3 rokov a budú voľne v predaji v nasej predajni geologických publikácií.

V knižnici Vášho mesta by mohli byt reprezentačné publikácie o kúpeľníctve mesta Piešťany, kde by mali byt aspoň základné charakteristiky liečivých prameňov, ktoré by Vám zatiaľ mohli dať orientačný prehlaď o hydrogeologických pomeroch okolia.

Akou farbou sa na mape značí žula?

Žula sa na geologickej mape zobrazuje rôznymi odtieňmi červenej farby, do ktorej môžu byt, na detailne rozlíšenie jej rôznych variant podľa zlozenia a veku, vkreslene grafické značky, ktoré sa odborne nazývajú rastre. V prípade žúl majú často značku krížika alebo písmena x.

Rada by som sa spýtala, neviem ci to budete vedieť takto presne, ale v Michalovciach, na lokalite Hrádok sa nachádza istý druh horniny- čistá je bielej farby, vo vnútri s kúskami kremeňa. Môže ísť o bentonit? O halloyzit sa to nejedná. Ďakujem vopred za vašu odpoveď.

Na lokalite Hrádok v Michalovciach vystupuje na povrch ryolit s biotitom. Keďže patri medzi produkty extruzívneho vulkanizmu, preráža z hĺbky staršie neogénne sedimenty. Jeho vek je cca 14,5 miliónov rokov, čo ho zaraduje do vrchného bádenu patriaceho do neogénu (treťohôr).

Dobrý deň! Zaujímalo by ma v akom období sa nachádzalo na území v okolí Topoľčian, konkrétne obec Velušovce, more. Nachádzam tam totiž vápencové horniny, v ktorých sa nachádzajú skamenene ulitníky. Ďakujem...

V okolí obce Velušovce (ak mate na mysli jej severné okolie smerom na Závadu) sa vyskytujú sladkovodné vápence so zvyškami schránok ulitníkov alebo ich výliatkov. Sú neogénneho (treťohorného) veku presnejšie z jeho vrchnejšej časti (miocén) z obdobia panónu a sedimenty patria hlavinským vrstvám. Ich vek je cca 8 miliónov rokov. Nie sú morského pôvodu, nakoľko slané more bolo naposledy v oblasti topolčianskeho zálivu pred cca 13 mil. rokov. V období bádenu, čo sú tiež treťohory, ale ich staršia, stredná časť.

Dobrý deň, keďže mám rád turistiku zaujíma ma vznik významných vrcholov a pohorí ktoré som prešiel. Chcel by som sa Vás spýtať na trosky Chočského príkrovu napr. Šíp, Choč, Vápeč atď. Keďže sú to sedimenty z Triasu, kde sa nachádzajú mladšie usadeniny z Jury a Kriedy??? Jednalo sa o prevrátené vrásy alebo boli mladšie vrstvy denudované ??? Alebo v spomenutých neskorších obdobiach boli nad hladinou Tethysu ??? Ďakujem Vám srdečne za odpoveď. S pozdravom Michal z Trenčína.

Dobrý deň,
problematika príkrovov je veľmi zaujímavá ale v niektorých ohľadoch dosť ťažko predstaviteľná. A to nie len pre laikov. Všetky tri spomínané vrchy Šíp, Choč a Vápeč sú trosky „chočského príkrovu“ modernejšie nazývaného hronikum. Pre určitú presnosť je ešte potrebné dodať, že príkrov si môžeme predstaviť ako (pôvodne) dosku, ktorá sa presunula tlakmi a napätím v kôre, ale napr. aj gravitačnými pohybmi na vzdialenosť najmenej 5 km. Hronikum sa takto presunulo z juhu na sever najmenej 40 km. Vnútorná stavba príkrovu môže byť zložitá, čo je aj prípad hronika, ktoré spravidla tvoria 2-3 a niekedy aj viac dielčích príkrovových telies (alebo šupín, menších príkrovov) nad sebou. Môžu tvoriť stavbu pripomínajúcu uloženie škridiel na streche. Ich celková (pravá) hrúbka môže dosahovať aj viac než 1 km. Hronikum tvorí štruktúrne najvyšší príkrov v rámci územia jadrových pohorí. Od krížňanského príkrovu (tzv. fatrika), na ktorom leží sa odlišuje práve tým, že ho tvoria hlavne usadené horniny triasového veku. Miestami hlavne na strednom Slovensku sú zachované aj staršie karbónske a permské horniny. Horniny jurského veku sa zachovali zriedkavo. Sedimenty kriedového veku sú ešte vzácnejšie známe iba z Brezovských Karpát (oblasť Bziniec pod Javorinou) a severozápadnej časti Strážovských vrchov (napr. oblasť okolo Strážova pri Zliechove). Teda hlavne zo severných (severozápadných) výskytov hronika. Tieto jurské a kriedové horniny sa zachovali iba tam, kde sa príkrov zvrásnil (napr. synklinála Rohatej skaly) alebo bol prekrytý ďalšou tektonickou šupinou a staršie členy tak boli uchránené od erózie. Erózia a denudácia totiž nahlodáva tieto horniny už od staršej kriedy po súčasnosť (teda po dobu asi 125 miliónov rokov). Počas tejto dlhej doby bolo územie rôzne rozlámané, zaliate morom a prekryté mladšími morskými usadeninami, prípadne sopkami, a viackrát vyzdvihnuté. V obdobiach vynorenia nad morskú hladinu bol tento najvyšší príkrov vždy znovu a znovu atakovaný eróziou. Oderodované horniny rozplavilo more na dávnych plážach alebo nahlodali a odniesli potoky a rieky do dnešných nížin a kotlín. Zachovanie hlavne triasových hornín je spôsobené ale aj ďalšími faktormi. Hronikum, na rozdiel od ostatných príkrovov v pásme jadrových pohorí, má trochu odlišný pôvod. Hornín triasového veku je tu jednoducho viac ako inde (sú hrubšie). Navyše sa často jedná o pomerne húževnaté horniny. Napr. tzv. gutensteinské vápence (podľa dolnorakúskej obce Gutenstein – doslova dobrý kameň), alebo wettersteinské vápence (podľa Alpského masívu Wettersteingebirge na pomedzí Bavorska a Rakúska) sú pomerne pevné a odolávajú dobre erózii, nehovoriac o tom, že sú nezriedka hrubé stovky metrov. Toto sú viaceré faktory, prečo hronikum tvorí vrcholky kopcov ako sú napr. Choč, Vápeč alebo Šíp či Kľak. Pri Trenčíne tvoria horniny hronika hrebeň tiahnúci sa na východ od hradného kopca a tiež napr. Ostrý vrch, Čiernachov alebo veľmi peknú trosku Homôlka pri Dolnej Porube. Dúfam, že vám moja odpoveď problematiku trosiek chočského príkrovu aspoň čiastočne osvetlila.

Dobrý deň, v knihe Uhranuti výšinami od H. Svensena na 241 strave vyslovil tvrdenie, že Tatry už nepatria do oblúku Karpát, nakoľko geomorfologické procesy boli odlišné ako tie, ktoré formovali Karpaty. Citácia uvedená za článkom bola r. 2002 od Blanka Sperner a spol.. Som študent biológie a geologická terminológia je pre mňa neznámou a moja otázka je či by ste mi mohli lepšie vysvetliť čo myslel autor spomenutým tvrdením, poprípade ma odporúčiť na nejakú zrozumiteľnejšiu literatúru o geomorfologickom vývoji VT. Ďakujem za odpoveď. S pozdravom a prianím pekného dňa T. J.

Dobrý deň,
knihu Uhranutí výšinami síce nemám k dispozícii, takže nemám celkom prehľad o tom aké argumenty Svensen pre toto tvrdenie použil, ale článok Spernerovej a kol. (2002) poznám a neviem o tom, že by v ňom niečo o tom, že Tatry nie sú Karpaty tvrdili. Tatry sú momentálne topograficky najvyššia časť Západných Karpát môžu sa tu preto prejavovať geomorfologické procesy, ktoré inde nevidíme, resp. inde ch nevidíme tak zreteľne ako práve v Tatrách. Pre informácie o geomorfológii Tatier odporúčam prácu Lukniša (1973).
Tatry sa geologicky nijak neodlišujú od zvyšku Západných Karpát. Materiálovo sú totožné – vyskytujú sa tu rovnaké horniny a tektonické jednotky. Obklopujú ich celky, ktorých príslušnosť k oblúku Karpát nie je nijak spochybňovaná. Predstavujú modelové jadrové pohorie. Tatry sa vyzdvihli „relatívne nedávno“ (z pohľadu geológie), čo je dokumentované aj údajmi fission track datovania apatitu, ktoré potvrdzuje výraznú etapu výzdvihu v období pred 9 – 12 miliónmi rokov a trvajúcu až dodnes (Králiková et al., 2014). Podobne starý, avšak menej výrazný výzdvih je však zaznamenaný aj v ďalších pohoriach ako sú Malá Fatra alebo sever Považského Inovca (napr. Danišík et al., 2004).
Istou zvláštnosťou je pozícia Tatier vzhľadom na tzv. karpatské tiažové minimum (napr. Šefara a Bielik, 2009), teda oblasť zhrubnutej kôry, ktorá sa však nachádza skôr severozápadne od Tatier. Zaujímavosťou je práve to, že toto minimum by sa „podľa učebníc“ malo nachádzať v oblasti, ktorá je najviac vyzdvihnutá, ale jeho centrum je približne v oblasti Dolného Kubína. Vysvetlenie tohto nesúladu patrí medzi stále otvorené otázky geológie a geofyziky, ktoré je ešte nutné zodpovedať. Príslušnosť ku Karpatom je však jasná a nepochybná, a to už pomerne dlhú dobu.
Použitá literatúra
Danišík, M., Dunkl, I., Putiš, M., Frisch, W. a Kráľ, J., 2004: Tertiary burial and exhumation hitsory of basement highs along the NW margin of the Pannonian Basin – an apatite fission track study. Austrian Journal of Earth Sciences, 95-96, s. 60-70.
Králiková, S., Vojtko, R., Sliva, Ľ., Minár, J., Fugenschuh, B., Kováč, M. a Hók, J., 2014: Cretaceous-Quaternary tectonic evolution of the Tatra Mts (Western Carpathians): constraints from structural,
sedimentary, geomorphological, and fission track data. Geologica Carpathica, 64, 4, s. 307 – 326
Lukniš, M., 1973: Reliéf Vysokých Tatier a ich predpolia. SAV, Bratislava, 376 s.
Sperner, B., Ratschbacher, L. a Nemčok, M., 2002: Interplay between subduction retreat and lateral
extrusion: Tectonics of the Western Carpathians. Tectonics, 21, 6, s. 1 – 24
Šefara, J. a Bielik, M., 2008: Geofyzikálny obraz Západných Karpát a ich okolia. Geologická interpretácia geofyzikálnych meraní regionálneho a hlbinného charakteru. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 171 s.

Dobry den, pracujem ako sprievodkyna v cestovnom ruchu a rada by som do svojho vykladu zahrnula informacie o nerastnych surovinach nasej krajiny. Vedeli by ste mi poradit publikaciu o nerastnych surovinach Slovenska, ich tazbe, vyuziti, zakladne statistiky v danej oblasti, t. j. akysi zjednoduseny prehlad pre laika v danej oblasti. Moze ist o publikaciu v slovencine, ale aj anglictine. Rada by som si urobila uceleny prehlad v danej oblasti a velmi by mi to pomohlo. Dakujem pekne vopred za pomoc. J.

Dobrý deň,

informácie o nerastných surovinách Slovenska sa dajú získať v pravidelne vydávanej slovensko-anglickej ročenke Nerastných surovín, ktorej staršie verzie sa dajú stiahnuť na stránke nášho ústavu tu: https://www.geology.sk/sluzby/vydavatelska-cinnost/nerastne-suroviny-slovenska/ prípadne aj zakúpiť v našom obchode. K dispozícii je aj staršia publikácia Zuberec a kol. (2005) Nerastné suroviny Slovenska (ISBN 80-88974-77-1), ktorú je možné rovnako zakúpiť v našom obchode. Osobne ma dosť udivuje, že by turisti javili záujem o daný typ výkladu, ale predpokladám, že v niektorej starej banskej oblasti ako je napr. Banská Štiavnica, Kremnica či inde je možné tento výklad zaujímavým spôsobom spojiť s informáciami o histórii baníctva, ktorá je v niektorých slovenských regiónoch naozaj bohatá.

Prosím o info kde a ako zistiť hĺbkové vrstvenie zeme pre potreby vŕtania studne. Problém: susedia zo studní čerpajú vodu s tak jemným pieskom, že nepomáhajú filtre (upchajú sa) a tak studne sú nepoužiteľné (čerpadlá sa rýchlo ničia). Sú to Rusovce nové domy smerom na Maďarsko. Otázka: v akej hĺbke už nie je piesok vo vode? Vďaka

Dobrý deň,
Vaša otázka je značne technického charakteru nad rámec tejto prevažne populárno-náučnej rubriky. Vzhľadom na moju špecializáciu na základnú geológiu som si dovolil osloviť kolegu RNDr. Petra Malíka, CSc. z Oddelenia hydrogeológie a geotermálnej energie. Ten napísal nasledovné: „…pre riešenie uvedeného problému pravdepodobne nepomôže znalosť rozšírenia „pieskovej zložky“ vo využívanom horizonte štrkopieskového zvodnenca. Piesok je tu viacmenej prítomný vždy, aj keď v rôznom pomere zastúpenia. Jeho mobilizovaniu a prenosu do studní však napomáha samotné čerpanie vody – v čím väčšom množstve a čím nepravidelnejšie je čerpanie, tým viac studňa „pieskuje“. Kvalitne zabudovaná studňa je zabudovávaná s ohľadom na zamedzenie takéhoto pieskovania, na základe zrnitostnej analýzy okolitého prostredia sa vyberá jej vhodný obsyp i jej filtračná časť. Takéto budovanie studní je však podstatne nákladnejšie než je v súčasnosti bežná prax drobných komerčných studniarskych firiem, náklady na metodicky korektne vybudovanú studňu sú často dvoj- i viacnásobkom ceny „bežnej“ studne v rámci v súčasnosti zaužívanej praxe. Kvalitné zabudovanie studne je odborne náročnou činnosťou, a okruh odborníkov ktorí sú ešte schopní studňu správnym spôsobom „nadizajnovať“ je už žiaľ značne úzky…“
Na záver ešte dodávam, že v danej oblasti sa prítomnosti piesku v horninovom prostredí, kde sú vŕtané studne, prakticky nemožno vyhnúť. Hĺbka kvartérnych náplavov (štrku a piesku) Dunaja je južne od Rusoviec okolo 50 metrov (Pechovičová et al., 1985, arch. č. 87650). Riešením je zabezpečiť studňu už pri jej budovaní kvalitným obsypom a filtračnou časťou. Skúste sa poradiť so serióznymi odborníkmi z komerčných firiem budujúcich studne a ozrejmiť im potrebu kvalitného obsypu.

Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, kde nájdem geotechnické profily konkrétneho územia.

Dobrý deň,
geotechnické resp. inžiniersko-geologické profily treba skúsiť pohľadať v Archíve geofondu (https://www.geology.sk/sluzby/geofond/) v Bratislave. Otvorený od pondelka do piatku od 8:00 do 12:00.

Dobrý deň prajem, chcel by som sa opýtať, či v obci Donovaly je určité pásmo alebo zóna, ktorej zloženie by malo za následok zosuv pôdy resp. podložia a preto tam nie je možné resp. vhodné postaviť dom?

Dobrý deň,
ďakujem za otázku. V súčasnej dobe mapy náchylnosti územia na zosúvanie, ktoré by boli akceptované v územnom plánovaní, najmä z hľadiska mierky mapovania, nie sú k dispozícii pre celé územie Slovenska.
Základné, avšak iba orientačné informácie o zosuvoch v danom regióne možno nájsť na stránke Atlasu svahových deformácií https://www.geology.sk/geoinfoportal/mapovy-portal/atlasy/atlas-map-stability-svahov-slovenskej-republiky/, kde sú zobrazené zosuvy a územia s rôznym stupňom náchylnosti na zosúvanie.
Po prechode do aplikácie a nájdení územia, ktoré Vás zaujíma, môžete použiť tlačítko (i) – indikácia prvkov vpravo hore, kde sa vám zobrazí podrobnejšia informácia o vybraných (o tom na čo kliknete) objektoch. Opakujem však, že táto mapa je iba orientačná a nezáväzná pre územné plánovanie. Pre zodpovedné rozhodnutie je možné navštíviť archív geofondu na našom ústave v Bratislave (https://www.geology.sk/sluzby/geofond/#1521665657540-d346259a-6b6e), kde sa dajú vyhľadať všetky dostupné správy a inžinierskogeologické mapy o danom území (už aj v digitálnom tvare). V prípade problematických lokalít, ku ktorým nie je k dispozícii správa z geofondu, je potrebné vykonať inžinierskogeologický prieskum na konkrétnej lokalite.

Dobrý den. Prosím Vás neviem či by budete vedieť pomôcť alebo mi možno poradíte na koho alebo kde sa obrátiť. Na dvore som našla teleso,horinu. Neviem ju identifikovať no je pre mňa veľmi zaujímavá. Je pomerne ťažšia ako bežné sklály,makadam. Váži 70 g a priemer ma 3cm. Prikladám Vám aj fotky. Vedeli by ste ju identifikovať,čo by to mohlo byť? Ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď a prajem Vám pekný deň. S pozdravom F.

Dobrý deň,
ďakujem za Vašu otázku. Na priložených fotografiách, podľa vašich slov z obce Novoť, je guľovité teleso, ktoré nazývame odborne pyritová konkrécia. Jedná sa o zhluk pyritu (FeS2), ktorý sa vyzrážaval v sedimente (dnes hornine) v prostredí bez prístupu vzduchu ale za prítomnosti síry a železa. Pyrit má pomerne vysokú hustotu až 5 kg/dm3. Z vlastnej skúsenosti som podobné konkrécie našiel v drvenom kamenive, spravidla sivých slieňovcoch, v okolí Námestova. Je veľmi pravdepodobné, že aj vaša pyritová konkrécia pochádza z týchto hornín. Konzultoval som aj s našim kolegom Teťákom, ktorý je expert na geológiu Hornej Oravy. V okolí Vašej obce nevystupujú horniny, ktoré by bežne takéto konkrécie obsahovali. Je veľmi pravdepodobné, že tento materiál (kamenivo, v ktorom sa konkrécia nachádzala) pochádza z oblasti južnejšie, pravdepodobne zo slieňovcov bradlového pásma. Tam podobné slieňovce vystupujú pomerne hojne v páse medzi Tvrdošínom a Istebným.

Dobrý deň pán Pelech Našiel som zvláštny kameň a zaujímalo by ma čo to môže byť. Neviem či sa to bude dať zistiť iba takto z fotky, každopádne ďakujem za Váš čas. Kameň má rozmery 10x5cm a hrúbka tej žily je 0,5cm. Nájdený bol v koryte Chrapového potoka v Malej Fatre: S pozdravom V. P.

Dobrý deň,

keďže nie je možné si kameň ohmatať alebo naň kvapnúť HCl, pre test či sa naozaj jedná o vápenec, je takéto určenie podľa fotiek iba orientačné. Pri terénnom mapovaní sa nikdy neuspokojím s pohľadom na navetraný povrch horniny, ale je vhodné z nej odbiť čerstvú vzorku a skúmať jej čistý a čerstvý povrch. Až kombinácia voľným okom viditeľných znakov (zrnitosť, patina, žilkovitosť) a prípadne aj znakov pozorovateľných pod lupou umožňuje spoľahlivejšie rozlíšenie horniny. V prípade vápencov je to však komplikovanejšie, pretože skoro všetky sú sivé, nie veľmi zrnité a sú si veľmi podobné. V takom prípade nám niekedy pomáha iba výbrus (veľmi tenká vzorka), ktorý je sledovaný pod polarizačným mikroskopom. Je to relatívne lacná a efektívna metóda. Ak nutne potrebujete vedieť o akú horninu sa jedná je vhodné sa zastaviť za nejakým geológom.

Podľa vami uvedenej lokality by sa mohlo jednať o gutensteinský vápenec (tmavosivý až čierny vápenec so žilkami). Je to hornina triasového veku (asi 240 miliónov rokov stará). Menej pravdepodobne allgauské vrstvy, tzv. fleckenmergel, čo predstavuje tmavosivé slienité vápence alebo slieňovce s veľmi typickými škvrnami. Tie by mali byť na čerstvom lome relatívne jemnozrnné. Sú to horniny jurského veku – majú asi 180 miliónov rokov. Môžete si pozrieť na online geologickej mape – http://apl.geology.sk/gm50js/. Pomohla by aj informácia/fotografia ako vyzerá jeho čerstvý lom. V doline daného potoka by skôr mali dominovať obliaky granitov – žuly, z masívu Malej Fatry.

Dobrý deň. Chcel by som sa spýtať o akú horninu by mohlo ísť? Z jednej strany pripomína brekciu, z druhej žulu. Môže to byť prírodného pôvodu? Ďakujem. Nálezisko: pohorie Tríbeč neďaleko Velčíc.

Dobrý deň,

ďakujem za otázku. Vaše priložené fotografie nie sú zrovna najkvalitnejšie. Napriek tomu kladne hodnotím, že ste uviedli lokalitu, čo ma utvrdilo, že sa môže jednať o spodnotriasové kremence, známe ako lúžňanské súvrstvie. Tieto kremence lokálne obsahujú aj telesá zlepencov až brekcií, čo by mohlo zodpovedať vášmu obr. vpravo. Upozorňujem však, že určenie horniny podľa fotografie nie je nikdy stopercentné a preto nevylučujem, že sa môžem mýliť a niečo úplne iné by som povedal, keby som mal možnosť horninu vidieť naživo.

Pozrite si aj geologickú mapu: http://apl.geology.sk/gm50js/

Tieto kremence sú v našich podmienkach nesmierne odolná usadená hornina, ktorá sa môže vo forme blokov sutiť na kilometre od svojho pôvodného miesta.

Samotné kremence vznikali začiatkom triasu pred asi 250 miliónmi rokov, keď naše územie tvorilo súčasť kontinentu Pangea a pokrývali ho púšte s občasnými riekami prúdiacimi zo severozápadu na juhovýchod. Zdrojom ich materiálu bolo predpolie ešte neexistujúcich Karpát, staré hercýnske pohoria – pravdepodobne Český masív alebo podľa niektorých názorov dokonca ešte západnejšie pohorie vo Francúzsku – Massif Central. Práve takéto, tzv. divočiace rieky usadili aj spomínané kremence. Dnes kremence vystupujú na rozsiahlych územiach v rôznych častiach Slovenska. Nachádzajú sa aj na okraji pohoria Tribeč, ku ktorým patrí aj vami navštívená lokalita Velčice.

Nie veľmi známym faktom je, že v oblastiach s kremencovým podložím, ak sú na to vhodné ďalšie podmienky (vhodný les, vlhkosť atď) rastú často huby. A tieto lokality sú preto často známe hubárske lokality.

 

Spýtajte sa geológa


[recaptcha size:compact]