Úvod

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave (ďalej ako ŠGÚDŠ), ako rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, rieši v období 2018-2023 geologickú úlohu „Identifikácia, registrácia a inžinierskogeologické mapovanie svahových deformácií“. Projekt geologickej úlohy bol vypracovaný na základe výzvy OPKZP-PO3-SC312-2017-37, zverejnenej 28.12.2017 a je v súlade s koncepčným dokumentom Program prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2014 – 2020), ktorý určuje rámcové úlohy a opatrenia na postupné znižovanie zosuvných rizík súvisiacich s povodňami. Geologická úloha je riešená v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia, Prioritná os 3: „Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy“, investičná priorita 3.1 „Podpora investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečiť predchádzanie vzniku katastrof a vyvíjanie systémov zvládania katastrof“, špecifický cieľ 3.1.2: „Zvýšenie účinnosti preventívnych a adaptačných opatrení na elimináciu environmentálnych rizík (okrem protipovodňových opatrení)“. Špecifický cieľ je zameraný na riešenie sekundárnych problémov spôsobených prejavmi zmeny klímy, konkrétne na riziká spojené s výdatnými dažďami, ktoré môžu spôsobovať okrem vzniku povodní aj aktivizáciu zosuvov, ktoré sa objavujú čoraz častejšie na územiach, ktoré nimi v minulosti neboli postihnuté.

Cieľ geologickej úlohy

Primárnym cieľom je zlepšenie prevencie zosuvných rizík definovaním zosuvného hazardu v geologickom prostredí budovanom horninami, ktoré patria medzi najviac náchylné na zosúvanie v rámci Slovenskej republiky.

Uvedené územie zahrňuje zosuvmi ohrozené pohoria Biele Karpaty a Javorníky, budované flyšovými horninami a časti pohorí Vtáčnik, Slanské vrchy – západ a priľahlá časť Košickej kotliny, budované vulkanickými horninami a neogénnymi sedimentmi a Vihorlatské vrchy – severná časť, budované vulkanickými horninami a flyšovými sedimentmi.

 

Čiastkové ciele geologickej úlohy:

−          zabezpečiť inžinierskogeologické mapovanie svahových deformácií v najohrozenejších územiach;

−          zabezpečiť registráciu nových svahových deformácií, resp. tých, ktoré neboli doteraz identifikované predchádzajúcimi prieskumami;

−          aktualizovať a sprístupňovať register svahových deformácií;

−          inovovať systém identifikácie a registrácie svahových deformácií s využitím najmodernejších technológií detekcie a záznamu;

−          viesť a dopĺňať zoznam havarijných zosuvných lokalít na základe hlásení obcí;

−          zabezpečiť podmienky pre elektronický systém hlásenia svahových deformácií;

−          zabezpečiť zlepšenie on-line prístupu k informáciám o stave problematiky zosuvného hazardu;

−          zabezpečiť využívanie registra svahových deformácií príslušnými orgánmi verejnej správy a odbornými organizáciami;

−          zabezpečiť transformáciu záznamov o priestorovom rozšírení svahových deformácií do väčších mapových mierok (1 : 10 000) vhodných pre proces územnoplánovacieho rozhodovania, s možnosťou vizualizácie až na úrovni mierky máp katastra;

−          sprístupňovať mapy svahových deformácií.

 

Geologická úloha nadväzuje na predchádzajúce geologické úlohy:

  1. „Inžinierskogeologické mapovanie svahových deformácií v najohrozenejších územiach flyšového pásma v M 1 : 10 000“, ktorú riešila spoločnosť GEO Slovakia, s. r. o. s ďalšími kooperujúcimi organizáciami, vrátane ŠGÚDŠ (Grman et al., 2011). Išlo o územia vnútrokarpatského paleogénu v oblasti Podtatranskej a Hornádskej kotliny a Šarišskej vrchoviny na východnom Slovensku, Oravskú a Kysuckú vrchovinu na severnom Slovensku. Z územia Vonkajšieho flyša išlo o Turzovskú vrchovinu a Javorníky na sz. Slovensku a o najsevernejší cíp Oravských Beskýd.

2. „Registrácia, zhodnotenie a protihavarijné opatrenia na novovzniknutých svahových deformáciách v roku 2010 v Prešovskom a Košickom kraji“ (Liščák et al., 2010; výsledkom uvedenej registrácie bolo 577 novo zaregistrovaných zosuvov v Prešovskom a Košickom kraji) a reaguje na vývoj po roku 2010, kedy pracovníci ŠGÚDŠ vykonávali obhliadky a registráciu viac ako 100 spravidla havarijných zosuvov nahlásených predstaviteľmi samospráv obcí, či občanmi (2011 – 22 svahových porúch; 2012 – 2; 2013 – 18; 2014 – 14, udalosť vo Vrátnej však pozostávala z niekoľkých desiatok zosuvov a hlinito-kamenitých prúdov; 2015 – 4; 2016 – 12; 2017 – 12 porúch, 2018 10 svahových porúch).

Lokalizácia záujmového územia a jeho vzťah k už zmapovanému územiu v rámci úlohy „Inžinierskogeologické mapovanie svahových deformácií v najohrozenejších územiach flyšového pásma v M 1 : 10 000“ (Grman et al., 2011)

Postup riešenia úlohy

Pre splnenie všetkých cieľov geologickej úlohy je potrebné realizovať súbor prác, ktoré spadajú pod inžinierskogeologický prieskum, etapu orientačného prieskumu. Pri riešení geologickej úlohy je nevyhnutné realizovať úlohu po častiach v logickej nadväznosti:

−          tvorba podrobného digitálneho modelu georeliéfu (DMR) so submetrovým rozlíšením na základe priebežného laserového skenovania tak, aby boli detailne zachytené terénne prvky, ktoré boli spôsobené svahovými deformáciami a ktoré budú predmetom mapovania,

−          inžinierskogeologické a geologické mapovanie, zamerané na spresnenie pozície pokryvných útvarov (kvartérnych sedimentov) a svahových deformácií pomocou presného DMR a GNSS technológií,

−          aktualizácia databázy a registra svahových deformácií s rozlíšením tých prvkov svahových deformácií, ktoré priamo poukazujú na nestabilné prostredie (odlučno-transportačné oblasti zosuvov),

−          príprava a tvorba parametrických máp, nevyhnutných pre vypracovanie prognózy zosuvného hazardu numerickými metódami v prostredí GIS,

−          tvorba syntetickej mapy zosuvného hazardu, tematickej inžinierskogeologickej mapy a dokumentačnej mapy,

−          vypracovanie záverečnej správy.

Geologické práce v rámci inžinierskogeologického prieskumu sa budú realizovať priebežne na všetkých piatich záujmových územiach v závislosti od postupnosti získavania nevyhnutných topografických podkladov (DMR) a tvorbe jednotného mapového podkladu – digitálneho modelu georeliéfu (DMR) na základe spracovania výsledkov leteckého laserového skenovania (LLS).

Terénnemu mapovaniu bude predchádzať analýza povrchu georeliéfu v jednotlivých záujmových oblastiach, odvodená z podrobného digitálneho modelu reliéfu (ďalej DMR) interpretovaného z diaľkového zamerania pomocou technológie leteckého laserového skenovania (LIDAR) s vysokým rozlíšením a detailným stupňom snímania.

Tematická inžinierskogeologická mapa v mierke 1 : 10 000 tvorí pri riešení uvedenej problematiky základný – východiskový podklad. Táto bude zostavená v zmysle Smernice MŽP SR č. 1/1996 – 3.2 na zostavenie inžinierskogeologických máp. Na jej zostavení sa budú podieľať špecialisti z oblasti inžinierskej geológie a základnej geológie.

V mape bude zobrazené:

−          horninové prostredie – priestorové rozšírenie a litologické zloženie jednotlivých komplexov predkvartérneho podložia i kvartérneho pokryvu hrúbky > 1 m;

−          tektonické porušenie územia – tektonické zlomy, línie, prešmyky;

−          hydrologické a hydrogeologické pomery – znázornené budú vodné toky, prirodzené i umelé akumulácie (nádrže) povrchovej vody, zamokrené miesta, pramene;

−          geodynamické javy – výskyt, rozsah a charakter rôznych typov svahových deformácií a prejavy erózie, seizmicita územia, neotektonicky aktívne zlomové línie;

−          nebezpečenstvo prehradenia toku – vyznačené bude bodovou značkou v úseku toku, ktorý môže byť takto ohrozený.

syntetickej mape zosuvného hazardu budú vyčlenené rajóny (zóny) s podobnou stabilitou svahov, resp. podobnou náchylnosťou územia na rozvoj svahových pohybov. Farebne (“semaforovou“ metódou) bude rozlíšených päť stupňov zosuvného hazardu:

−          veľmi nízky stupeň,

−          nízky stupeň,

−          stredný stupeň,

−          vysoký stupeň,

−          veľmi vysoký stupeň.

Okrem rajonizácie územia z hľadiska náchylnosti na svahové pohyby budú v mape vyznačené tiež geodynamické javy: svahové deformácie, prejavy vodnej výmoľovej erózie, hydrogeologické a hydrologické pomery (pramene, zamokrené územia).

V predkladanej úlohe bude mapa zostavená metódou multivariačnej štatistickej analýzy, konkrétne pomocou modifikovanej podmienkovej analýzy.

 

V prípade potreby ďalších informácií o projekte môžete kontaktovať nasledovných pracovníkov ŠGÚDŠ v Bratislave:

RNDr. Pavel Liščák, CSc.
zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Mlynská dolina 1
81704 Bratislava
tel: 02/59375160
e-mail: pavel.liscak@geology.sk

alebo

RNDr. Peter Pauditš, PhD.
zástupca zodpovedného riešiteľa geologickej úlohy
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Mlynská dolina 1
81704 Bratislava
tel: 02/59375143
e-mail: peter.paudits@geology.sk