Úvod

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave (ďalej ako ŠGÚDŠ), ako rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, rieši v období 2018-2023 geologickú úlohu „Hydrogeologický prieskum deficitných oblastí Slovenskej republiky“. Projekt je riešený v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia – prioritná os 3: Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy, investičná priorita: 3.1 Podpora investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečiť predchádzanie vzniku katastrof a vyvíjanie systémov zvládania katastrof, špecifický cieľ: 3.1.2 Zvýšenie účinnosti preventívnych a adaptačných opatrení na elimináciu environmentálnych rizík (okrem protipovodňových opatrení); (kód výzvy OPKZP-PO3-SC312-2017-34, zverejnenej 30.11.2017). V internej identifikácii projektu ŠGÚDŠ je tento evidovaný pod číslom 05 18.

 

Cieľ geologickej úlohy

 

Hlavným cieľom geologickej úlohy Hydrogeologický prieskum deficitných oblastí Slovenskej republiky je realizácia vyhľadávacieho a podrobného hydrogeologického prieskumu na území štyroch hydrogeologický rajónov NM 131 Neogén Gemerskej pahorkatiny (s plochou 121,0 km2), NV 133 Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžská tabuľa (228,9 km2), NV 134 Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzská tabuľa (225,0 km2) a NV 135 Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny (265,9 km2). Vyhľadávacím hydrogeologickým prieskumom bude pokryté územie o celkovej ploche 840,8 km2 predstavujúcich 4 významné deficitné oblasti z hľadiska využiteľných množstiev podzemných vôd na území Slovenska. Účelom geologickej úlohy je získanie detailných poznatkov o tvorbe a obehu podzemných vôd v týchto územiach, o ich kvalitatívnom stave a potenciáli pre využívanie pre zásobovanie obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou. Čiastkovými cieľmi geologickej úlohy sú:

  • stanovenie prírodných zdrojov podzemných vôd v hydrogeologických rajónoch NM 131 Neogén Gemerskej pahorkatiny, NV 133 Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžská tabuľa, NV 134 Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzská tabuľa a NV 135 Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny v kategórii C;
  • overenie využiteľných množstiev podzemných vôd v hydrogeologických rajónoch NM 131 Neogén Gemerskej pahorkatiny, NV 133 Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžská tabuľa, NV 134 Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzská tabuľa a NV 135 Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny v kategórii C;
  • overenie využiteľných množstiev podzemných vôd na 12 exploatačných vrtoch vyhĺbených v hydrogeologických rajónoch NM 131 Neogén Gemerskej pahorkatiny, NV 133 Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžská tabuľa, NV 134 Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzská tabuľa a NV 135 Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny v kategórii B;
  • zhodnotenie kvality podzemných vôd, zistenie jestvujúcich a potenciálnych zdrojov znečistenia podzemných a povrchových vôd a stanovenie geologických podmienok pre návrh kvantitatívnej a kvalitatívnej ochrany podzemných vôd v hydrogeologických rajónoch NM 131 Neogén Gemerskej pahorkatiny, NV 133 Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžská tabuľa, NV 134 Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzská tabuľa a NV 135 Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny.

 

Postup riešenia úlohy

 

Postup riešenia geologickej úlohy je v súlade s relevantnými právnymi predpismi SR a EÚ, najmä Zákonom č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) a so Smernicou 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, Smernicou 2006/118/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006, o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a Spoločnou implementačnou stratégiou pre Rámcovú smernicu o vodách.

Z praktického hľadiska sa budú v rámci riešenia geologickej úlohy Hydrogeologický prieskum deficitných oblastí Slovenskej republiky realizovať rôzne druhy terénnych geologických geologicko-technických prác. Skúmanými územiami budú hydrogeologický rajón NM 131 Neogén Gemerskej pahorkatiny (celková plocha 121,0 km2), hydrogeologický rajón NV 133 Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžská tabuľa (228,9 km2), hydrogeologický rajón NV 134 Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzská tabuľa (225,0 km2) a hydrogeologický rajón NV 135 Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny (265,9 km2). Na ich spoločnej ploche boli doteraz overené zdroje podzemných vôd len vo veľkosti 0,01 l∙s-1 (súčet všetkých kategórií množstiev podzemnej vody A, B, C podľa Vyhlášky 51/2008 Z. z.). Presný postup stanovovania veľkosti prírodných zdrojov a využiteľných množstiev podzemných vôd totiž opisuje Vyhláška MŽP SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon 569/2007 Z. z. Analogickými odpovedajúcimi predpismi sa riadili geologické práce už niekoľko desaťročí, napriek toku sú však nateraz exaktnejšími výpočtami stanovené prírodné zdroje a využiteľné množstvá podzemných vôd, ktoré odpovedajú nárokom pre kategóriu C Vyhl. 51/2008 Z. z. stanovené len pre 87 hydrogeologických rajónov na území Slovenska (62 % ich celkového počtu). Naviac boli tieto výpočty realizované v najväčšej miere pre vodárensky perspektívne územia s predpokladanými významnými množstvami podzemných vôd. Niektoré hydrogeologické rajóny severovýchodu Slovenska budované horninami paleozoika a paleogénu, ako aj rajóny na území juhoslovenských kotlín s málopriepustnými neogénnymi sedimentmi ostali bez realizovaných prác vyhľadávacích hydrogeologických prieskumov. Na rozdiel od flyšových rajónov s relatívnym dostatkom zrážok a s vybudovanou vodárenskou infraštruktúrou viazanou na vodné nádrže Starina a Domaša však v prípade juhoslovenských kotlín v mnohých prípadoch absentujú vodovodné siete, ktoré by privádzali vodu z bohatších regiónov do malých obcí, akými je juh Slovenska typický. Navyše sú uvedené lokality v zóne najväčšieho u nás registrovaného impaktu klimatickej zmeny na množstvá podzemných vôd.

 

Obrázok 1 Hydrogeologické rajóny NM131, NV133, NV134 a NV135 na území Rimavskej kotliny a v jej bezprostrednom okolí, kde sa bude vykonávať hydrogeologický prieskum (vyznačené červenou hranicou –––)

Vecný a časový harmonogram geologických prác bude zahŕňať:

  • spracovanie všetkých dostupných archívnych podkladov a materiálov, najmä o geologickej stavbe terciérnej výplne a predterciérneho podložia územia z vykonaných geologických, hydrogeologických, prípadne inžinierskogeologických vrtných prác uložených v databázach archívu Geofondu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ale aj archívoch Slovenského hydrometeorologického ústavu a Výskumného ústavu vodného hospodárstva;
  • terénne dokumentačné pochôdzky, hydrogeologické a hydrogeochemické mapovanie spojené s dokumentáciou všetkých významných hydrogeologických objektov (pramene, vrty, studne, ponory, vyvieračky) priamo v teréne zaznamenávané do pracovných podkladových máp mierky 1 : 10 000 pre celú plochu 4 hydrogeologických rajónov 840,8 km2;
  • geofyzikálne prieskumné práce – termometrické a rezistivimetrické merania na povrchových tokoch pre určenie vzťahov podzemných a povrchových vôd, identifikáciu bodových prestupov a pásiem prestupov podzemných vôd do povrchových vôd ako aj identifikáciu oblastí s prevládajúcou infiltráciou a tvorbou zdrojov podzemných vôd v rozsahu 25 000 bodov s krokom merania 1 meter;
  • odvŕtanie, zabudovanie a vystrojenie nových čerpacích a pozorovacích hydrogeologických vrtov vrátane ich príslušnej geologickej dokumentácie – Projektmi lokality vrátane riešenia stretov záujmov v prípravnej fáze a čiastkovými technickými správami lokality, kde budú zhrnuté výsledky realizovaných geologických vrtných prác (spolu 12 exploatačných vrtov – z toho 8 do hĺbky 150 m a 4 do hĺbky 100 m, ako aj 12 pozorovacích vrtov – z toho 8 do hĺbky 150 m a 4 do hĺbky 100 m);
  • realizácia a vyhodnotenie 30 dní trvajúcich hydrodynamických skúšok (z toho spolu 25 dní čerpacie / odberové skúšky a 5 dní stúpacie skúšky), vrátane sumarizovanej a príslušne uloženej geologickej dokumentácie pre určenie hydraulických parametrov horninového prostredia, okrajových podmienok napájania prítoku podzemnej vody do vrtov a určenie využiteľného množstva podzemnej vody na exploatačných hydrogeologických vrtoch (spolu 12 hydrodynamických skúšok s 30-dňovým trvaním);
  • odbery vzoriek podzemných vôd a spracovanie archivovaných dát o kvalite podzemných vôd (spolu 248 vzoriek pre stanovenie fyzikálno-chemických vlastností a 2328 vzoriek pre stanovenie izotopového zloženia podzemných vôd);
  • analýzy odobratých vzoriek podzemných vôd a ich spracovanie v laboratóriách GAL ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves a izotopovej geológie ŠGÚDŠ Bratislava;
  • monitorovanie kvality podzemných vôd pomocou monitorovacích objektov umiestnených vo vybraných hydrogeologických vrtoch pomocou online prenosu dát na štyroch vybudovaných pozorovacích vroch;
  • spracovanie a digitalizáciu geologických, hydrogeologických a hydrogeochemických podkladov spojenú s tvorbou priestorovej databázy účelových geologických, hydrogeologických a hydrogeochemických máp vo forme počítačových geografických informačných systémov (GIS);
  • vypracovanie samostatných záverečných správ vyhľadávacích hydrogeologických prieskumov pre 4 hydrogeologické rajóny: NM 131 Neogén Gemerskej pahorkatiny, hydrogeologický rajón NV 133 Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžská tabuľa, hydrogeologický rajón NV 134 Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzská tabuľa a hydrogeologický rajón NV 135 Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny vrátane vyčíslenia prírodných zdrojov a využiteľných množstiev podzemných vôd v kategórii C pre celé územia rajónov a v kategórii B pre nové exploatačné hydrogeologické vrty realizované na území hydrogeologického rajónu.

 

Zodpovednými riešiteľmi čiastkových úloh a spracovatelia samostatných záverečných správ vyhľadávacích hydrogeologických prieskumov pre jednotlivé hydrogeologické rajóny sú:

  • hydrogeologický rajón NV 134 Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzská tabuľa: Natália Bačová, PhD.;
  • NV 133 Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžská tabuľa: Peter Bajtoš, PhD.;
  • hydrogeologický rajón NV 135 Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny: Jaromír Švasta, PhD.;
  • hydrogeologický rajón NM 131 Neogén Gemerskej pahorkatiny: Peter Malík, CSc.

 

Zodpovedným riešiteľom celej geologickej úlohy je RNDr. Peter Malík, CSc. Doba riešenia geologickej úlohy je naplánovaná na 60 mesiacov.

 

V prípade potreby ďalších informácií o projekte môžete kontaktovať nasledovných pracovníkov ŠGÚDŠ v Bratislave:

 

RNDr. Peter Malík, CSc.
zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Mlynská dolina 1
81704 Bratislava
tel: 02/59375416
e-mail: peter.malik@geology.sk

 

alebo

 

Mgr. Jaromír Švasta, PhD.
riešiteľ čiastkovej geologickej úlohy vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu v hydrogeologickom rajóne NV 135 Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
Mlynská dolina 1
81704 Bratislava
tel: 02/59375326
e-mail: jaromir.svasta@geology.sk

 

alebo pracovníkov v regionálnych centrách ŠGÚDŠ v Košiciach a Spišskej Novej Vsi

 

Ing. Natália Bačová, PhD.
riešiteľka čiastkovej geologickej úlohy vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu v hydrogeologickom rajóne NV 134 Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzská tabuľa
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
regionálne centrum Košice

Jesenského 8
04001 Košice
tel: 055/6250043
e-mail: natalia.bacova@geology.sk

 

Ing. Peter Bajtoš, PhD.
riešiteľ čiastkovej geologickej úlohy vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu v hydrogeologickom rajóne NV 133 Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžská tabuľa
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
regionálne centrum Spišská Nová Ves

Markušovská cesta 1
05240 Spišská Nová Ves
tel: 053/ 4190182
e-mail: peter.bajtos@geology.sk