Zodpovedný riešiteľ: RNDr. Peter Malík, CSc.
Termín splnenia úlohy / projektu: 31. 11. 2029
Forma výstupu: ročná správa, záverečná správa
Úvod
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave (ďalej ako ŠGÚDŠ), ako rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, rieši v období 2025 – 2023 geologickú úlohu „Hydrogeologický prieskum Slovenska v oblastiach s nedostatkom dokumentovaných množstiev podzemných vôd“. Projekt je riešený v rámci Programu Slovensko – priorita 2P2 Životné prostredie, špecifický cieľ: RSO2.4 Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof a odolnosti s prihliadnutím na ekosystémové prístupy; opatrenie: 2.4.2 Hydrogeologický prieskum zameraný na overenie možností vyžívania podzemnej vody v oblastiach ohrozených jej deficitom. Úloha je riešená ako národný projekt. V internej identifikácii projektu ŠGÚDŠ je tento evidovaný pod číslom 01 25.
Cieľ geologickej úlohy
Hlavným cieľom geologickej úlohy Hydrogeologický prieskum deficitných oblastí Slovenskej republiky je realizácia vyhľadávacieho a podrobného hydrogeologického prieskumu na území šiestich hydrogeologických rajónov, ide o rajóny: M 020 Mezozoikum severnej časti Veľkej Fatry (s plochou 184,4 km2); G 021 Kryštalinikum Veľkej Fatry (s plochou 64,3 km2); NQ 073 Neogén Žitavskej pahorkatiny (s plochou 369.8 km2); NQ 095 Neogén Ipeľskej kotliny (s plochou 368,5 km2); G 118 Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu (s plochou 791,7 km2) a M 140 Mezozoikum časti Kozích chrbtov (s plochou 72,4 km2). Vyhľadávacím hydrogeologickým prieskumom bude pokryté územie o celkovej ploche 1851,1 km2 predstavujúcich 6 významných nedostatkových oblastí z hľadiska využiteľných množstiev podzemných vôd na území Slovenska. Účelom geologickej úlohy je získanie detailných poznatkov o tvorbe a obehu podzemných vôd v týchto územiach, o ich kvalitatívnom stave a potenciáli pre využívanie pre zásobovanie obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou. Čiastkovými cieľmi geologickej úlohy sú:
- stanovenie prírodných zdrojov podzemných vôd v hydrogeologických rajónoch M 020 Mezozoikum severnej časti Veľkej Fatry, G 021 Kryštalinikum Veľkej Fatry, NQ 073 Neogén Žitavskej pahorkatiny, NQ 095 Neogén Ipeľskej kotliny, G 118 Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu a M 140 Mezozoikum časti Kozích chrbtov v kategórii C;
- overenie využiteľných množstiev podzemných vôd v hydrogeologických rajónoch M 020 Mezozoikum severnej časti Veľkej Fatry, G 021 Kryštalinikum Veľkej Fatry, NQ 073 Neogén Žitavskej pahorkatiny, NQ 095 Neogén Ipeľskej kotliny, G 118 Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu a M 140 Mezozoikum časti Kozích chrbtov v kategórii C;
- overenie využiteľných množstiev podzemných vôd na 18 exploatačných vrtoch vyhĺbených v hydrogeologických rajónoch M 020 Mezozoikum severnej časti Veľkej Fatry, G 021 Kryštalinikum Veľkej Fatry, NQ 073 Neogén Žitavskej pahorkatiny, NQ 095 Neogén Ipeľskej kotliny, G 118 Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu a M 140 Mezozoikum časti Kozích chrbtov v kategórii B;
- zhodnotenie kvality podzemných vôd, zistenie jestvujúcich a potenciálnych zdrojov znečistenia podzemných a povrchových vôd a stanovenie geologických podmienok pre návrh kvantitatívnej a kvalitatívnej ochrany podzemných vôd v hydrogeologických rajónoch M 020 Mezozoikum severnej časti Veľkej Fatry, G 021 Kryštalinikum Veľkej Fatry, NQ 073 Neogén Žitavskej pahorkatiny, NQ 095 Neogén Ipeľskej kotliny, G 118 Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu a M 140 Mezozoikum časti Kozích chrbtov.
Postup riešenia úlohy
Postup riešenia geologickej úlohy je v súlade s relevantnými právnymi predpismi SR a EÚ, najmä Zákonom č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) a so Smernicou 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, Smernicou 2006/118/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006, o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a Spoločnou implementačnou stratégiou pre Rámcovú smernicu o vodách.
Z praktického hľadiska sa budú v rámci riešenia geologickej úlohy Hydrogeologický prieskum Slovenska v oblastiach s nedostatkom dokumentovaných množstiev podzemných vôd realizovať rôzne druhy terénnych geologických geologicko-technických prác. Skúmanými územiami budú hydrogeologický rajón M 020 Mezozoikum severnej časti Veľkej Fatry (184,4 km2); G 021 Kryštalinikum Veľkej Fatry (celková plocha 64,3 km2); NQ 073 Neogén Žitavskej pahorkatiny (369.8 km2); NQ 095 Neogén Ipeľskej kotliny (368,5 km2); G 118 Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu (791,7 km2) a M 140 Mezozoikum časti Kozích chrbtov (72,4 km2). Na ich spoločnej ploche boli doteraz overené zdroje podzemných vôd len vo veľkosti 411,01 l∙s-1 (súčet všetkých kategórií množstiev podzemnej vody A, B, C podľa Vyhlášky 51/2008 Z. z.). Presný postup stanovovania veľkosti prírodných zdrojov a využiteľných množstiev podzemných vôd totiž opisuje Vyhláška MŽP SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon 569/2007 Z. z. Analogickými odpovedajúcimi predpismi sa riadili geologické práce už niekoľko desaťročí, napriek toku sú však nateraz exaktnejšími výpočtami stanovené prírodné zdroje a využiteľné množstvá podzemných vôd, ktoré odpovedajú nárokom pre kategóriu C Vyhl. 51/2008 Z. z. stanovené len pre 91 hydrogeologických rajónov na území Slovenska (65 % ich celkového počtu). Naviac boli tieto výpočty realizované v najväčšej miere pre vodárensky perspektívne územia s predpokladanými významnými množstvami podzemných vôd. Niektoré hydrogeologické rajóny severu a severovýchodu Slovenska budované horninami kryštalinika, paleozoika a paleogénu, ako aj rajóny na území juhoslovenských kotlín s málopriepustnými neogénnymi sedimentmi ostali bez realizovaných prác vyhľadávacích hydrogeologických prieskumov.
