Tematické prehľadné mapy – anotácie máp

1. Neotektonická mapa Slovenska (J. Maglay et al., 1999), M 1 : 500 000
Po prvýkrát predkladá v uvedenom rozsahu kvalitatívne a plošné vyhodnotenie posledného cyklu najmladšej tektonickej aktivity Západných Karpát a Panónskej panvy na území Slovenska. Znázorňuje výslednú štrukturalizáciu tektonickej aktivity tohto cyklu geodynamického vývoja. Zaznamenáva v ňom relatívnu dynamiku vertikálnych pohybov jednotlivých, v danej mierke rozlíšiteľných kryhových štruktúr – blokov; zobrazuje ich aktuálny stav a z toho vyplývajúce pravdepodobné pohybové tendencie pre prognózu následného vývoja tektonickej aktivity v ďalšom geologickom období.

Vzhľadom k tomu, že v porovnaní so staršími útvarmi je obdobie kvartéru extrémne krátke a naviac na území Slovenska  reprezentované výlučne kontinentálnym vývojom, situácia v mape sa neobmedzuje len na kvartérne obdobie, ale zachytáva pohyby v časovom diapazóne rozšírenom na posledných 3,5 mil. rokov, čím zohľadňuje aj dynamiku obdobia vrchného pliocénu. Ďalším dôvodom pre rozšírenie sledovaného obdobia tektonického vývoja sa javí v praxi často problematické odčlenenie sedimentov vrchného pliocénu a spodného pleistocénu a to v dôsledku pozvoľného sedimentačného prechodu v subsidenčných oblastiach, resp. tomu zodpovedajúcemu kontinuálnemu tektonickému vývoju na hranici pliocén – kvartér. Okrem toho bolo pri vyhodnocovaní dát pre tvorbu mapy obdobie pliocénu považované za iniciálne obdobie pre geodynamický vývoj v kvartéri.
Princípy zostavenia neotektonickej mapy (PDF)

2. Geologická mapa kvartéru Slovenska – Mapa genetických typov kvartérnych uloženín (J. Maglay et al., 2009), M 1 : 500 000
Mapa prehľadne znázorňuje priestorové rozloženie a plošný rozsah všetkých základných, ako aj niektorých vybraných „prechodných“ genetických typov kvartérnych sedimentárnych a vulkanických hornín územia Slovenska. Podáva primárny obraz postupnosti ich vývoja a zákonitostí ich distribúcie a depozície. Súčasťou mapy je aj litostratigrafická schéma kvartéru Slovenska.

3. Geologická mapa kvartéru Slovenska – Mapa hrúbky kvartérneho pokryvu (J. Maglay et al., 2009), M 1 : 500 000
Po prvýkrát v uvedenej mierke a v danom koncepčnom rozsahu zobrazuje kvalitatívne a plošné vyhodnotenie hrúbky kvartérnych uloženín Západných Karpát a Panónskej panvy na území Slovenska. Vo vzájomnom vzťahu k jednotlivým genetickým typom zobrazeným na mape genetických typov kvartérnych uloženín mapa hrúbky znázorňuje výslednú štrukturalizáciu kvartérneho cyklu geodynamického vývoja územia Slovenska. Jej hlavnou náplňou sú izolínie hrúbky kvartérnych uloženín znázornené v príslušných hĺbkových, farebne odstupňovaných intervaloch. Hĺbkové intervaly sú pritom odstupňované tak, aby čo najvýstižnejšie odrážali neotektonické pomery územia a vertikálne pohybové tendencie jednotlivých štruktúrno-tektonických blokov znázornených v priloženej schéme.

4. Prehľadná geologická mapa kvartéru Slovenskej republiky (J. Maglay et al., 2011), M 1 : 200 000
Jedná sa o historicky prvú mapa tejto mierky, ktorá znázorňuje priestorové rozšírenie širokej škály genetických typov uloženín najmladšieho obdobia geologickej histórie Zeme – kvartéru. Jej obsah je účelovou syntézou poznatkov získaných dlhodobým geologickým mapovaním a výskumom kvartéru na Slovensku. Umožňuje základnú orientáciu v geologickej stavbe kvartérnych uloženín a poskytuje základný obraz pri nadstavbových syntetických vedeckých prácach a vo sfére aplikovanej geológie a pedológie. Okrem kvalitatívneho a plošného vyhodnotenia jednotlivých genetických typov kvartérnych uloženín obsahuje aj lineárne prvky priebehu kvartérnych zlomov a bodové prvky znázorňujúce maloplošné archeologické a paleontologické lokality.

5. Tektonická mapa Slovenskej republiky (V. Bezák et al., 2004), M 1 : 500 000
Prevažná časť horskej sústavy Západných Karpát sa rozprestiera na území Slovenskej republiky. Toto pohorie prešlo dlhodobým a zložitým tektonickým vývojom. Na tektonickej mape Slovenskej republiky kolektív autorov vyjadruje svoj súčasný pohľad na tektonickú stavbu Západných Karpát. Princípom členenia tektonickej mapy a jej legendy sú štádiá tektonického vývoja Západných Karpát. Tektonická mapa Slovenska l : 500 000 vychádza najmä z posledných geologických podkladov l : 500 000 (Biely et al., 1996; Lexa et al, 2000) a dopĺňa údaje z regionálnych geologických máp 1 : 50 000. Posledné tektonické mapy týchto mierok boli Tektonická mapa Československa l : 500 000 (Maheľ et al., 1984) a Tektonická mapa Československa 1 : 1 000 000 (Biely et al., 1968).
Tektonický vývoj Západných Karpát a členenie tektonickej mapy (PDF)

6. Tektonická mapa podložia terciéru vnútorných Západných Karpát (O. Fusán et al., 1987), M 1 : 500 000
Tektonická mapa podložia terciéru vnútorných Západných Karpát v mierke 1 : 500 000 zobrazuje vystupovanie základných tektonických jednotiek predvrchnokriedového veku, kedy sa formovala príkrovová stavba. Mapa ukazuje rozšírenie tektonických jednotiek na povrchu a interpretáciu ich pokračovania pod popríkrovovými sedimentárnymi a vulkanogénnymi formáciami kenozoického (paleogénneho, neogénneho a kvartérneho) veku. Interpretácia stavby sa opiera o geofyzikálne údaje a vrty s dosiahnutým predterciérnym útvarom v podloží, prípadne o vrty, ktoré boli interpretačne dôležité, ale podložie nedosiahli. Tiež je v podloží zobrazená sieť zlomov, prešmykov a príkrovových línií zistených a predpokladaných z povrchovej stavby, alebo identifikovaných v hĺbke geofyzikálnymi meraniami a vrtmi. Podložie terciéru vnútorných Západných Karpát je interpretované po pieninské bradlové pásmo, ktoré oddeľuje vnútorné a vonkajšie Západné Karpaty (v zmysle členenia A. Bieleho). Vo vonkajšom (flyšovom) pásme je hrúbka príkrovov budovaných sedimentárnymi horninami najmä terciérneho veku taká veľká, že ani v súčasnej dobe neexistuje na území Slovenska jediný vrt, ktorý by dosiahol podložie flyšových príkrovov. Geofyzikálne merania umožňujú iba nepriame interpretácie tektonickej stavby a horninovej náplne predterciérneho podložia vonkajších Západných Karpát, preto mapa nezobrazuje vonkajšie pásmo.
Interpretácia zakrytého predterciérneho podložia v panvách a kotlinách je základným predpokladom vyhľadávania nových nerastných surovín a zdrojov geotermálnej energie v hlbinných geologických štruktúrach.

7. Metalogenetická mapa Slovenskej republiky (J. Lexa et al., 2004), M 1 : 500 000
Podkladom metalogenetickej mapy je zjednodušená Geologická mapa Slovenskej republiky mierky 1 : 500 000 (Biely et al., 1996) s úpravami pre Geologickú mapu Západných Karpát (Lexa et al., 2000). Na metalogenetickej mape sú zobrazené všetky ložiská a výskyty rudných surovín, teda vrátane početných mineralogických výskytov. Veľkosť značky indikuje, či daný objekt je veľké či stredné ložisko, malé ložisko, ložiskový výskyt alebo mineralogický výskyt. Na rozdiel od mapy ložísk, priradenie veľkosti vychádza z veľkosti objektu pred ťažbou, nie zo súčasného stavu zásob či zdrojov.

8. Nerastné suroviny Slovenska (J. Zuberec et al., 2004), M 1 : 500 000
Súbor máp prehľadnou formou sprístupňuje informácie o distribúcii a zásobách na ložiskách a významných výskytoch nerastných surovín na území Slovenska. Najnovšie poznatky boli čerpané z výsledkov riešených geologických úloh Metalogenetické hodnotenie územia SRa Komplexné zhodnotenie nerastných surovín SR. Na súbor máp priamo nadväzuje najnovšia monografia Nerastné suroviny SR. Spolu tak ponúkajú komplex informácií a prehľad o surovinovej báze Slovenska s poukázaním na nové trendy využívania surovinového potenciálu.

9a. Inžinierskogeologická rajonizácia (M. Hrašna, A. Klukanová, 2002), M 1 : 500 000
Inžinierskogeologické rajóny sú vyčlenené na základe genézy a litologickej povahy hornín. Rozlišujú sa rajóny kvartérnych a rajóny predkvartérnych hornín. V prípade vystupovania divoch kvartérnych litologických komplexov nad sebou, pri hrúbke povrchového komplexu menšej jako 5 m, sa vyčleňujú rajóny kombinované, pričom v ich názve i symbole sa vyjadrujú oba typy komplexov. V schematickej mapke vyčlenené regióny zodpovedajú základným geologicko-tektonickým jednotkám Západných Karpát, subregióny sú vyčlenené sčasti podľa rovnakých princípov ako regióny, sčasti podľa špecifík litologickej skladby horninového prostredia. Vyčlenené územné celky rajonizácie umožňujú na danej úrovni podrobnosti stanoviť vhodnosť horninového prostredia z hľadiska rôznych spôsobov hospodárskeho využívania územia.

9b. Mapa inžinierskogeologických rajónov (P. Liščák, 2017), M 1 : 50 000
Mapa zobrazuje územné celky vyčlenené na základe zhodnosti výskytu určitých litologických typov hornín v jednotlivých geneticko-faciálnych komplexoch vystupujúcich pri povrchu územia. V mape je zobrazených 50 rozličných inžinierskogeologických rajónov predkvartérnych a kvartérnych hornín. Keďže ako podkladová mapa je použitá digitálna geologická mapa Slovenskej republiky 1:50 000, v ktorej sa spravidla zobrazujú kvartérne horniny hrúbky nad 5 m (prípadne sú zobrazené kvartérne horniny menšej hrúbky, avšak výnimočné z hľadiska ich genézy – sedimenty mŕtvych ramien, rašeliniská, antropogénne navážky), kvartérne rajóny sú zobrazené v podstatne menšej rozlohe, ako je to v skutočnosti.
Súčasťou mapy sú aj relačné tabuľky, ktoré obsahujú symbol a názov inžinierskogeologického rajónu a názov litologicko-genetickej formácie.

10. Regionálne geologické členenie Slovenska, (D. Vass et al., 1998), M 1 : 500 000
Koncom 70. rokov vznikla potreba regionálnej geologickej klasifikácie československých Západných Karpát. Vyplynula zo vznikajúcich databáz v súvislosti s prehlbujúcim sa regionálnym geologickým výskumom a programom tvorby geologických máp regiónov v M 1 : 50 000. Pri jej zostavovaní boli rámcovo dodržané zásady, na základe ktorých bolo spracované regionálnogeologické členenie Českého masívu.
Mapa regionálneho geologického členenia Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy má vymedzené jednotky troch rádov, od najväčších celkov po najmenšie. V niektorých oblastiach boli vyčlenené i jednotky štvrtého rádu spravidla predstavujúce komplexy predterciérneho podložia obklopené mladšími horninami.
Jednotky regionálnogeologickej klasifikácie sú porovnávané s jednotkami regionálnogeomorfologickej klasifikácie (Mazúr & Lukniš, 1978; 1980 a Czudek et al., 1972). Na väčšine územia sú obdobné, ale v niektorých oblastiach, napr. v panvách a kotlinách resp. v celkoch vnútrokarpatského paleogénu sa líšia.
Podrobnejšie členenie nájdete v mape.

11. Geomorfologické členenie Slovenska (D. Kočický a B. Ivanič, 2011), M 1 : 50 000
V rokoch 2007 až 2011 riešil ŠGÚDŠ v spolupráci so spoločnosťou Esprit Banská Štiavnica geologickú úlohu „Komplexná geologická informačná báza pre potreby ochrany prírody a manažmentu krajiny (GIB-GES)“. Jedným z výsledkov je aj upresnená mapa Geomorfologického členenia Slovenska, ktorá vznikla revíziou priebehu hraníc geomorfologických jednotiek Mapy geomorfologického členenia v mierke 1 : 500 000 (Mazúr a Lukniš 1986). Z mapy bolo prebrané hierarchické členenie jednotiek. Hranice týchto jednotiek boli upravované na základe, digitálneho modelu terénu s rozlíšením 20x20m a z neho odvodených morfometrických charakteristík, digitálnej geologickej mapy 1 : 50 000, digitálnej mapy abiokomplexov, digitálnej mapy riečnej siete, máp horizontálnej a vertikálnej členitosti a satelitných snímok, tak aby rešpektovali geomorfologické, geologické a tektonické pomery územia vyjadrené v príslušnej mierke. Takto ohraničené jednotky boli potom geoštatisticky vyhodnotené a charakterizované sumárnymi ukazovateľmi – minimálna a maximálna nadmorská výška, rozsah nadmorských výšok, priemerná nadmorská výška, hustota riečnej siete, priemerný sklon v geomorfologickej jednotke a celková členitosť reliéfu geomorfologickej jednotky. Všetky charakteristiky sú súčasťou digitálnej priestorovej databázy.
Geomorfologické členenie – mapa (pdf – 10,8 MB)
Geomorfologické členenie – oblasť, celok. podcelok, časť (pdf – 185 kB)
Geomorfologické členenie – sústava, podsústava, provincia, subprovincia, oblasť (pdf – 109 kB) 

12. Geomorfologické členenie Slovenska (E. Mazúr a M. Lukniš, 1986), M 1 : 500 000
Analógové Mazúrove a Luknišove mapy geomorfologického členenia Slovenska patria medzi významné diela slovenskej geografie. Ide o diela dvoch významných klasických, terénno-syntetických geografov.
Autori vychádzali z orografického členenia Hromádku (1956), ďalej z mapy typov reliéfu (Mazúr 1975), geologických máp v mierke 1:200 000, mapy morfoštruktúr Západných Karpát a najmä z vlastných poznatkov z práce v teréne. Klasifikácia ich geomorfologického členenia mala určitý vývoj a uvedená digitálna mapa je spracovaná podľa novšieho vydania z r. 1986 ( Mazúr, E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava).
Územie Slovenska je hierarchicky rozčlenené podľa 8 úrovní – sústava, podsústava, provincia, subprovincia, oblasť, celok, podcelok a časť – na 499 individuálnych geomorfologických jednotiek.
Slovensko patrí do Alpsko-himalájskej sústavy, územie je rozdelené na dve podsústavy – Karpaty a Panónsku panvu, ktoré sa na ďalšej úrovni delia na Západné a Východné Karpaty, resp. Západopanónsku a Východopanónsku panvu.
Podrobnejšie členenie nájdete v mape.

13. Klimatickogeografické typy (D. Kočický a B. Ivanič, 2011), M 1 : 50 000
V rokoch 2007 až 2011 riešil ŠGÚDŠ v spolupráci so spoločnosťou Esprit Banská Štiavnica geologickú úlohu „Komplexná geologická informačná báza pre potreby ochrany prírody a manažmentu krajiny (GIB-GES)“. V rámci úlohy bola spracovaná aj klimaticko-geografická klasifikácia podnebia. Klíma na území Slovenska je značne diferencovaná. Jej charakter závisí od intenzity slnečného žiarenia, atmosférickej cirkulácie, nadmorskej výšky a vzdialenosti územia od mora. To sú najdôležitejšie klímotvorné činitele, ktoré ovplyvňujú priebeh teplôt, zrážok a oblačnosti. Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti prechodného, stredoeurópskeho typu v rámci mierneho klimatického pásma s pravidelným striedaním ročných období a prevažujúcim západným prúdením. V západnej a severozápadnej časti prevláda vplyv Atlantického oceánu, na juhu a východe vplyv stredomorskej klímy a kontinentálnej klímy Eurázie. Významným klimatogenetickým faktorom je tiež veľká geomorfologická členitosť územia Slovenska a pásmovité usporiadanie pohorí s uplatňovaním bariérovitého efektu pohorí. Stupeň maritimity klímy dosahuje v západnej časti územia 50 %, kým stupeň kontinentality stúpa smerom na východ na 55 %. Výsledkom sú extrémnejšie zimy na východe Slovenska, dlhšie a suchšie leto s dlhším slnečným svitom ako na západe krajiny (Špánik, Šiška a kol., 2004). Klíma Slovenska je rozdelená na 3 základné klimatickogeografické typy:
• nížinná klíma s miernou inverziou teplôt, suchá až mierne suchá
• kotlinová klíma s veľkou inverziou teplôt, mierne suchá až vlhká
• horská klíma s malou inverziou teplôt, vlhká až veľmi vlhká