Cisársko-kráľovský Ríšsky geologický ústav vo Viedni začal svoju činnosť 1. decembra 1849. Jednou z prvých úloh bol geologický prieskum a zostavenie geologickej mapy celého Rakúsko-uhorskej monarchie.

V rokoch 1860 až 1880 nastali v krajine pre ústav významné politické udalosti. V roku 1861 bolo sformované ministerstvo obchodu a ekonomiky, ktorého program zahŕňal okrem iného aj ťažobný priemysel, s čím veľmi úzko súvisela celá činnosť ústavu.

Prvá a najdôležitejšia úloha ústavu pozostávala z rozsiahleho geologického mapovania. Kolektív pracovníkov vedený 6 stálymi geológmi zostavil po 14 rokoch prvé prehľadné mapy, aj keď plán počítal až s 30 rokmi.

V roku 1873 vydal Vojenský geografický ústav novú topografickú špeciálnu mapu v M 1: 75 000 pre celú monarchiu, ktorá bola použitá ako podklad pre vytvorenie presnejšej geologickej mapy pod vedením Franz von Hauera a následne Dionýza Štúra. Prvé mapy boli rukopisné, čo malo v tej dobe výhody (priebežné aktualizácie, zmeny), ale aj nevýhody (pomalosť a vysoká cena). Do roku 1900 ústav zostavil na objednávku viac ako 5200 ručne vyfarbených mapových listov. Cieľom bolo vydať mapové listy vo farebnej tlači, čo sa začalo pod vedením riaditeľa Dionýza Štúra. Pretože farebná tlač bola veľmi nákladná, pre každú novú edíciu bola vybraná iba časť mapových listov.

Väčšina oblastí bola zmapovaná v mierke 1: 75 000, ale dôležité územia boli mapované v M 1:28 800. Štúrova špeciálna geologická mapa so šiestimi listami (oblasť okolo Viedne – 1891) bola prvým úspešným pokusom tlačených špeciálnych geologických máp Rakúsko-uhorskej monarchie.