Zdroje geotermálnych a minerálnych vôd, Fendek, M. a kol., M 1 : 500 000, Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002

Atlas krajiny Slovenskej republiky – kapitola 8.1. Využívanie krajiny ako prírodného zdroja – obsahuje hodnoty výdatnosti prameňa (l.s^-1) a teplotu vody na povrchu (°C).

Na základe rozšírenia potenciálnych kolektorov zdrojov geotermálnej energie a aktivity geotermického poľa bolo na území Slovenska vymedzených 26 perspektívnych oblastí, resp. štruktúr vhodných na exploatáciu a energetické využívanie. Sú to hlavne terciérne panvy, resp. Vnútrohorské depresie rozložené predovšetkým v pásme vnútorných Západných Karpát. Ich celková rozloha predstavuje 34 % územia Slovenska. Zdroje geotermálnej energie sú na Slovensku zastúpené predovšetkým geotermálnymi vodami, ktoré sú viazané na triasové dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek, menej na neogénne piesky, pieskovce a zlepence alebo na neogénne andezity a ich pyroklastiká. Tieto horniny sa ako kolektory geotermálních vôd nachádzajú v hĺbkach 200 – 5 000 m a vyskytujú sa v nich geotermálne vody s teplotou 20 – 240 °C. Celkový tepelnoenergetický potenciál geotermálnych vôd Slovenska predstavuje 5 538 MWt, z toho 4 985 MWt pripadá na zásoby a 553 MWt na zdroje. Doteraz realizovanými vrtmi sa overilo okolo 1 200 l.s^-1 geotermálnych vôd, ktorých tepelný výkon predstavuje približne 270 MWt. Na území Slovenska sa vyskytuje vyše 1 600 zdrojov minerálnych vôd, ktoré sú viazané na všetky geologicko-tektonické jednotky Západných Karpát. Ich minimálna výdatnosť často nepresahuje tisíciny až stotiny l.s^-1. Pri maximálnej výdatnosti zdrojov minerálnych vôd už ide o desiatky l.s^-1, väčšinou však do 50 l.s^-1. Minimálne teploty minerálnych vôd začínajú na úrovni priemernej ročnej teploty vzduchu pre lokalitu a maximálne teploty zriedkavo prekračujú 70 °C.