Kvartérny pokryv, Maglay, J. a Pristaš, J., M 1 : 1 000 000, Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002

Atlas krajiny Slovenskej republiky – kapitola 9.2. Vplyv stresových javov na prírodné zdroje a zdravie človeka – obsahuje náchylnosť pôd na acidifikáciu.

Schopnosť pôd odolávať acidifikácii závisí od obsahu karbonátov, humusu, ílových mineralov a solí. Najmenej náchylné na acidifikáciu sú karbonátové a alkalické pôdy, kde nevznikajú významné zmeny pH (karbonátový tlmiaci systém). Sem patria pôdy, ktoré prislúchajú k rôznym pôdnym jednotkám (karbonátové černozeme, fluvizeme, čiernice, rendziny, slaniská a slance). Na druhej strane sú veľmi premyté (vylúhované) pôdy horských oblastí, kde nevznikajú významné zmeny pH vzhľadom na ich extrémnu kyslosť (hliníkový tlmiaci systém). Medzi nimi sú vyčlenené štyri triedy pôd s rôznou náchylnosťou na acidifikáciu v závislosti od ich pufračných schopností, kontrolovaných obsahom ílu, humusu a bázických iónov. Veľmi citlivé (náchylné na acidifikáciu) sú ľahké piesčité pôdy s nízkym obsahom humusu a ílu, kde sa pH v slabo kyslej až neutrálnej oblasti udržiava vápnením a hnojením.