Oddelenie inžinierskej geológie

Riešenie inžinierskogeologických problémov patrilo do pôsobnosti Štátneho geologického ústavu (terajší Štátny geologický ústav Dionýza Štúra) už od jeho vzniku v roku 1940. Ústav sa zapájal do prieskumov pre budovanie náhradných železničných spojení, ktoré boli prerušené po odstúpení územia Maďarsku (Fusán, Samuel,1973). V povojnovom období sa vykonával inžinierskogeologický prieskum pre výstavbu železničných tratí na trasách Košice – Rožňava a Banská Bystrica – Diviaky, pre situovanie priehrad a vodných elektrární (Oravská vodná nádrž, Dobšinská priehrada, Nosice, Horná Streda, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Hričov – Mikšová, Ružín – Kysak, Nitrianske Rudno) a realizovali sa aj rôzne štúdie pre energetické využitie riek Poprad, Čierny Váh a Revúca. Tieto práce podmienili v roku 1949 založenie prvého oddelenia inžinierskej geológie na vtedajšom Geologickom ústave Dionýza Štúra (GÚDŠ). Jeho súčasťou bolo aj laboratórium mechaniky zemín. V roku 1950 bola inžinierska geológia delimitovaná do pôsobnosti Ústavu stavebných hmôt a konštrukcií. Zvyšok inžinierskych geológov na ústave spracovával najmä geologické podklady pre urbanizáciu. Po katastrofálnom handlovskom zosuve na prelome rokov 1960/1961 bola pri GÚDŠ založená protizosuvná stanica s pôsobiskom v Handlovej. V roku 1965 bola preradená do IGHP n. p. Žilina (Inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum) a krátko na to zanikla. Po zriadení Slovenského geologického úradu (SGÚ) ako rezortného riadiaceho orgánu sa zmenila organizačná štruktúra ústavu a v roku 1969 opätovne vzniklo oddelenie inžinierskej geológie, pod vedením RNDr. M. Hrašnu a neskôr RNDr. J. Vlčka. Zostavené boli inžinierskogeologické mapy Záhorskej nížiny a Stredného Považia (na mapovaní sa podieľali J. Vlčko, M. Hrašna, V. Lipovský, Š. Poláček, J. Kysela a K. Černohous). Tlačou vyšla prvá inžinierskogeologická mapa – Záhorská nížina v mierke 1:50 000 (Hrašna, Vlčko, 1975). V nej použitá metodika (vypracovaná prof. Ing. M. Matulom a prof. J. Pašekom v roku 1966) bola vydaná ako Vykonávacie predpisy k pokynu č. 1 riaditeľa SGÚ o inžinierskogeologickom mapovaní s účinnosťou od 1. mája 1970. Postupným odchodom špecialistov z odboru inžinierskej geológie z ústavu samostatné oddelenie inžinierskej geológie v roku 1976 opäť zaniklo.

Súčasné oddelenie inžinierskej geológie bolo vytvorené v roku 1980 po príchode A. Klukanovej a I. Modlitbu. Od roku 1981 začalo svoju činnosť Košické pracovisko oddelenia inžinierskej geológie ŠGÚDŠ. Dňa 1.1.1996 bola zriadená Geologická služba Slovenskej republiky (GS SR), ktorej súčasťou sa stali organizácie Geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, Slovenská geológia Spišská Nová Ves a Geofond Bratislava, a tým sa aj oddelenie inžinierskej geológie rozšírilo o pracoviská v Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi.

Oddelenie inžinierskej geológie po jeho opätovnej obnove v roku 1980 viedol doc. RNDr. Igor Modlitba, CSc. Svojim odborným zameraním ako významná osobnosť inžinierskej geológie predurčil smerovanie rozvoja oddelenia. Pred príchodom na ústav ťažiskom jeho prác bol vývoj laboratórnych metód pre stanovovanie inžinierskogeologických vlastností zemín a následne aj ich výskum. Jeho zásluhou a pod záštitou Slovenského geologického úradu (SGÚ) vzniklo na GÚDŠ Združené laboratórium inžinierskej geológie (ZLIG – jeho vedúcou bola I. Vančíková). Pod vedením I. Modlitbu oddelenie riešilo úlohy zamerané na inžinierskogeologické mapovanie, výskum inžinierskogeologických vlastností hornín, registráciu a výskum svahových deformácií, problematiku výberu lokalít vhodných na ukladanie odpadov, vrátane rádioaktívnych. Využívané boli netradičné metódy inžinierskogeologického prieskumu – interpretácia leteckých snímok, metódy diaľkového prieskumu Zeme (M. Kováčik) a štúdium mikroštruktúr (A. Klukanová). Doc. Modlitba podporoval odborný rast členov oddelenia a svojimi aktivitami zabezpečoval prepojenie výskumných úloh s praxou.

RNDr. Alena Klukanová, CSc. viedla oddelenie inžinierskej geológie v rokoch 1993 až 2008 (od roku 1985 pôsobila ako zástupca vedúceho oddelenia). Pod jej vedením na GÚDŠ vzniklo Stredisko čiastkového monitorovacieho systému geologických faktorov. Vývoj oddelenia smeroval k využívaniu nových technológií monitorovania a k uplatneniu výpočtovej techniky pri zostavovaní inžinierskogeologických máp. V prácach oddelenia prevažoval výskum a monitorovanie geologických faktorov a zostavovanie inžinierskogeologických máp. Dr. Klukanová sa zaoberala výskumom spraší panónskej provincie. Na základe štúdia mikroštrukúr jemnozrnných zemín charakterizovala základné typy ich vnútornej stavby a podmienenosť inžinierskogeologických vlastností od charakteru štruktúrnej stavby zemín. Od roku 2008 prešla pracovať do riadiacej funkcie ústavu ako námestníčka riaditeľa pre geológiu a projekty, vedenie oddelenia inžinierskej geológie prevzala RNDr. Ľubica Iglárová. Od októbra roku 2010 vedie oddelenie RNDr. Pavel Liščák, PhD.

 

Zamestnanci oddelenia inžinierskej geológie od jeho posledného obnovenia v roku 1980

V rokoch 1980 až 1992 oddelenie inžinierskej geológie (IG) riešilo dlhodobé štátne úlohy: Inžinierskogeologický výskum investične významných oblastí (1980 – 1984), Inžinierskogeologický výskum vybraných oblastí SSR (1985 – 1988) a Inžinierskogeologický výskum pre optimálne využitie krajiny a ochranu životného prostredia (1989 – 1992). V roku 1991 bola táto úloha včlenená do štátnej úlohy „Výskum geologických faktorov životného prostredia“ ako tretia čiastková úloha. Od 1. januára 1993 sa GÚDŠ stalo príspevkovou organizáciou v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) a úlohy inžinierskogeologického výskumu a prieskumu boli zabezpečované prevažne účelovým financovaním jednotlivých projektov, získaných na základe úspešnej účasti v súťažiach.

 

Inžinierskogeologické mapovanie

Po historicky významnom vydaní prvej tlačenej inžinierskogeologickej mapy (Záhorská nížina) bolo po roku 1980 významným medzníkom zostavovanie inžinierskogeologických základných máp v mierke 1:10 000 (s presnosťou mierky 1:25 000). Ich súčasťou boli mapy inžinierskogeologických pomerov, inžinierskogeologickej rajonizácie, mapy dokumentačných bodov a rozsiahle textové a tabuľkové vysvetlivky. Zostavené boli nasledujúce mapy: Myslava, Drieňov, Ťahanovce, Prešov, Solivar, Kapušany, Šarišské Michaľany, Košice-juh a Ilavská kotlina a tiež účelové inžinierskogeologické mapy PVE Bystrá a údolie rieky Poprad. Tlačou vyšli mapy košicko-prešovského urbanizačného regiónu. Na mapovaní sa podieľali Ľ. Petro, Z. Spišák, E. Polaščinová, I. Modlitba, M. Kováčik, M. Krippel, A. Klukanová, M. Lobík. Po roku 1988 sa rozsah mapovania v mierke 1:10 000 zredukoval a za obdobie 1989 až 2001 boli zostavené len tri mapy: Moldava nad Bodvou (Petro, Polaščinová,1992), Bardejov (Šarík, Jánová, Liščák, Klukanová, 1992) a Skalica – Holíč (Ondrášik, Frankovská, Iglárová, Jánová, Klukanová, Liščák, Pauditš, 2001). Všetky mapy za obdobie 1980 až 2001 boli zostavované v zmysle pôvodnej metodiky (Matula, Pašek, 1966), ktorá bola aktualizovaná v rokoch 1989 a 1996. Vďaka skúsenostiam z mapovania sa na aktualizácii metodík zúčastňovali aj pracovníci oddelenia IG ŠGÚDŠ.

V súvislosti s rastúcou potrebou spoločnosti ochrániť životné prostredie boli na základe požiadavky MŽP SR na oddelení vypracované metodiky pre nové typy máp. M. Kováčiková vypracovala metodiku pre zostavovanie máp vhodnosti geologického podložia pre situovanie skládok tuhých odpadov, podľa ktorej boli zostavené mapy všetkých okresov Slovenska, z toho tri (Prešov, Košice a Dunajská Streda) na oddelení IG (Kováčiková, Kováčik, Liščák, Gabauer, Petro, Spišák a M. Ondrášik, 1993). Súčasťou máp bola registrácia skládok odpadov, ktorá sa stala základom pre vytvorenie registra skládok spravovaného Geofondom.

Na metodike zostavovania inžinierskogeologických máp geologických faktorov životného prostredia v mierke 1 : 50 000 začal pracovať široký autorský kolektív najprv pod vedením I. Modlitbu a neskôr pod vedením A. Klukanovej (Petro, Modlitba, Kováčiková, Liščák, Polaščinová, Jánová, 1989). Metodika bola odskúšaná v roku 1991 na regióne Turčianskej kotliny. Hoci zostavená metodika prešla oponentúrou a využívala sa v praxi, ako smernica bola vydaná až v roku 1999. Pracovníci oddelenia zostavili IG mapy geologických faktorov životného prostredia nasledujúcich regiónov (celý súbor alebo v spolupráci s inými organizáciami len časť z nich): Nízke Tatry (1993), Hornonitrianska kotlina (1993), Košická kotlina a Slanské vrchy (1993), okres Galanta (1998), Liptovský Mikuláš – Ružomberok a Vysoké Tatry (1998), okres Levice (2001), povodie Slanej v okrese Rožňava (2001), povodie Popradu a Hornej Torysy (2004), Stredné Považie (2004), Myjavská pahorkatina a Biele Karpaty (2005), Ľubovnianska vrchovina a Spišská Magura (2010), Ondavská vrchovina (2017). Tento súbor dopĺňali mapy zostavené v rámci medzinárodných projektov „DANREG“ a „TIBREG“. Na zostavovaní IG máp geofaktorov životného prostredia sa v oddelení inžinierskej geológie podieľali M. Kováčik, M. Lobík, M. Krippel, Ľ. Iglárová, A. Klukanová, V. Jánová, P. Liščák, M. Ondrášik, Ľ. Petro, E. Polaščinová, P. Pauditš, Z. Spišák, Ľ. Záhorová a ďalší. Postupne boli pracovníci oddelenia zainteresovaní na zmapovaní cca 50 % z celkovej plochy zmapovaných regiónov. Zostavené inžinierskogeologické mapy vytvorili základ nielen pre vývoj metodiky zostavovania máp, ale s postupným využívaním výpočtovej techniky aj pre spôsob ich zostavovania. Prvé digitálne spracované mapy na oddelení IG boli Mapy regionálneho zhodnotenia územia Slovenska pre ukladanie nebezpečných odpadov v mierke  1: 500 000 (Jánová, Iglárová, 1996). Výpočtová technika sa použila na záznam priestorových objektov mapy v reálnych súradniciach a na grafické spracovanie výstupu. Postupne sa celý proces zostavovania máp začal realizovať na platforme geografických informačných systémov (GIS) s použitím softvérov MapInfo, ArcView, ArcInfo a Grass. Na zvládnutie tejto techniky na oddelení IG podstatnou mierou prispel P. Pauditš. Z dôvodu nekompatibility digitálnych výstupov zostavovaných rôznymi organizáciami MŽP SR poverilo ŠGÚDŠ aktualizáciou smerníc na zostavovanie súboru máp geologických faktorov životného prostredia v mierke 1:50 000. Smernica bola vypracovaná v roku 2009 a vyskúšaná na modelovom regióne Ľubovnianska vrchovina a Spišská Magura.

Geografické informačné systémy (GIS) poskytujú vhodný podklad pre projektovanie nových investičných zámerov a sú silným nástrojom na hodnotenie, prognózovanie a modelovanie optimálneho riešenia havarijných udalostí, ktoré ohrozujú životné prostredie alebo vybudované technické diela. Za týmto účelom bol v rokoch 2000 až 2005 vytvorený geologicko-environmentálny subsystém pre ropovodný informačný systém spoločnosti Transpetrol, a.s. (Pauditš, Klukanová, Iglárová, 2005). Obsahuje komplexné údaje, ktoré charakterizujú geologické prostredie z hľadiska jeho potenciálnej zraniteľnosti a so zreteľom na vznik havarijných udalostí pozdĺž celej trasy ropovodného potrubia. Spracovaná bola pilotná štúdia hodnotenia nepriaznivých geologických faktorov a ich rizikových interakcií s technosférou na území Hornej Nitry a zostavený bol scenár opatrení na ich minimalizáciu. V roku 2006 bola pre projekt Vplyv geologických faktorov na kvalitu života zostavená inžinierskogeologická mapa v mierke 1:50 000 s nadstavbou údajov o poškodení krajiny pre výpočet zosuvného rizika. Na dvoch lokalitách (Veľká Čausa, Handlová – nad Kunešovskou cestou) bol hodnotený model zosuvného hazardu na základe určenia stupňa bezpečnosti pre simulovaný minimálny a maximálny stav hladiny podzemnej vody. Výsledkom bol návrh lokalizácie varovných signalizačných systémov pre včasné upozornenie na významne sa zhoršujúci stabilitný stav zosuvných svahov.

Registrácia a výskum svahových deformácií

Prvá registrácia a výskum svahových pohybov v rokoch 1962 – 1964 bola orientovaná hlavne na investične dôležité územia, najmä okolo komunikácií, riek, obcí a miest. Práce vykonávali zamestnanci GÚDŠ a ďalších inštitúcií. Druhú etapu registrácie v rokoch 1974 – 1978 uskutočnili pracovníci Katedry geotechniky SVŠT na základe nových poznatkov o podmienkach výskytu zosuvov vo vysokohorských územiach. Tretia etapa registrácie svahových deformácií začala v roku 1981 a riešilo ju oddelenie inžinierskej geológie GÚDŠ. V rámci registrácie sa v rokoch 1981 – 1984 zhotovil a potom postupne dopĺňal register svahových deformácií. Celkovo bolo v rokoch 1981 – 1988 pracovníkmi oddelenia inžinierskej geológie GÚDŠ novo zaregistrovaných 4 447 svahových deformácií na rozlohe viac ako 12 000 km².

Súborným dielom, zahŕňajúcim takmer 50-ročný regionálny výskum v oblasti svahových deformácií je Atlas máp stability svahov SR v M 1:50 000. Do projektu, ktorý koordinovali T. Martinčeková a J. Šimeková (INGEO – ighp, s.r.o., Žilina), bol zapojený aj ŠGÚDŠ. Prehodnotené boli výsledky registrácie svahových deformácií, záverečné správy prieskumov zosuvných lokalít, vedecké a odborné publikácie. V rámci Atlasu bolo celkovo zaregistrovaných 21 190 svahových deformácií, ktoré pokrývajú 5,25 % z rozlohy územia Slovenska.

Po extrémnych zrážkach a katastrofálnych povodniach v júni 2010 nastala, predovšetkým na východe Slovenska, aktivizácia značného množstva zosuvov s dôsledkom škôd na majetku. Oddelenie inžinierskej geológie bolo poverené riešením úlohy „Registrácia, zhodnotenie a protihavarijné opatrenia na novovzniknutých svahových deformáciách v roku 2010 v Prešovskom a Košickom kraji“, ktorej cieľom boli ich výskum, registrácia a zhodnotenie stupňa ohrozenia stavebných a inžinierskych diel s návrhom neodkladných stabilizačných opatrení a inžinierskogeologického prieskumu pre riešenie sanácií vzniknutých zosuvov. Celkovo sme zaregistrovali 551 svahových deformácií. Najviac postihnutými obcami boli Nižná Myšľa, Kapušany, Prešov, Varhaňovce, Chmiňany, Vyšný Čaj, Ďačov, Košice, Nižná Hutka, Žipov a Ondrašovce, kde došlo k vážnemu poškodeniu budov a infraštruktúry, vrátane zničenia existujúceho stavu životného prostredia. V uvedených obciach museli orgány verejnej správy vyhlásiť mimoriadne situácie. V dôsledku zosuvov bolo silno poškodených 136 rodinných domov, spomedzi ktorých muselo byť 38 zbúraných a 11 nútene opustených. Porušených bolo 4 232 m úsekov ciest.  V stave permanentného ohrozenia je v súčasnosti cca 400 pozemných stavieb, 17 846 m úsekov ciest a 364 m úsekov železníc.

Monitoring geologických faktorov životného prostredia

Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia je dlhodobou úlohou oddelenia inžinierskej geológie (od roku 1993). Na základe Uznesenia vlády č. 620/1993 bolo na ŠGÚDŠ vybudované Stredisko Čiastkového monitorovacieho systému Geologické faktory (ČMS GF), ktoré je súčasťou celoplošného monitorovacieho systému životného prostredia SR. Štruktúra monitorovania geologických faktorov sa počas riešenia upravovala. V roku 1993 bol ČMS GF rozdelený na 9 podsystémov, postupnými zmenami projektu sa ich počet zvýšil na 13 (Klukanová, 2002). Na základe zhodnotenia výsledkov monitorovania a podľa celospoločenskej požiadavky sa optimalizoval výber používaných metód, reprezentatívnych lokalít a frekvencia zberu dát. V roku 2005 na základe „Koncepcie aktualizácie a racionalizácie environmentálneho monitoringu“ niektoré z podsystémov boli zlúčené a v súčasnosti evidujeme osem podsystémov. Okrem každoročného predkladania výsledkov monitorovania na rokovanie vlády (uznesenie vlády SR č. 907/2002) sú všetky dôležité výsledky monitorovania aj súčasťou informačného systému civilnej ochrany.

Inžinierskogeologické prieskumy havarijných zosuvov

V súvislosti s mohutnou vlnou aktivizácie zosuvov na Slovensku vplyvom extrémnych a dlhotrvajúcich zrážok v roku 2010, sa prostredníctvom MŽP SR na najnebezpečnejších zosuvných lokalitách uskutočnil inžinierskogeologický prieskum a následné sanačné práce zamerané na ochranu života a majetku  obyvateľov a na likvidáciu, resp. obmedzenie negatívnych dopadov svahových pohybov na životné prostredie. ŠGÚDŠ v rámci týchto projektov riešil v roku 2011 dve úlohy, a to: Inžinierskogeologický prieskum havarijného zosuvu v obci Vinohrady, časť Kamenica a Inžinierskogeologický prieskum havarijného zosuvu v obci Krupina.

V roku 2013 ŠGÚDŠ na základe poverenia MŽP SR vykonal orientačný inžinierskogeologický prieskum skalného zosuvu v lome Šútovo v katastri obce Kraľovany zameraný na monitoring jeho pohybovej aktivity.

Podľa aktuálnej potreby vykonávajú pracovníci oddelenia IG ŠGÚDŠ obhliadky, dokumentáciu a zameranie nahlásených novovzniknutých svahových deformácií a iných nebezpečných geodynamických javov. V období rokov 2011 až 2019 pracovníci oddelenia takto posúdili približne 100 lokalít, na väčšine ktorých bola vyhlásená havarijná situácia. Medzi najvýznamnejšie patrili havarijné svahové deformácie Banka pri Piešťanoch (2014), Vrátna dolina (2014), Terchová-Kvočkovci (2017), Vyšná Voľa (2018), Javorová dolina (2018).

Iné práce a úlohy oddelenia inžinierskej geológie

•     Výskum geologických štruktúr pre hlbinné úložisko rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva. Po roku 1989 vznikla požiadavka zabezpečiť recykláciu rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva (RAO) alebo jeho ukladanie do bezpečných hlbinných geologických úložísk. V rokoch 1993 až 1996 bol riešený projekt, financovaný zo zdrojov MŽP SR „Úložiská rádioaktívnych a nebezpečných odpadov v geologickom prostredí“, ktorého riešením bola poverená M. Kováčiková. Výsledkom bol návrh deviatich perspektívnych území pre ďalší geologický prieskum. Po úspešnom skončení prvého projektu boli v období 1996 až 2000 riešené ďalšie projekty, zamerané na zúženie výberu perspektívnych území, charakteristiku týchto území, výber študijných lokalít a ich charakteristiku. Na riešení projektov sa podieľali takmer všetky odbory ŠGÚDŠ, pričom projekt MŽP SR „Hodnotenie vhodných geologických štruktúr na konečné uloženie rádioaktívneho a toxického odpadu na území SR – 2. etapa“ viedol Ľ. Hraško. Oddelenie inžinierskej geológie riešilo projekt Slovenských elektrární a.s. „Vývoj hlbinného úložiska vyhoreného paliva a vysokorádioaktívneho odpadu“, ktorý viedol M. Kováčik. Výsledkom bolo definovanie šiestich študijných lokalít v rámci štyroch perspektívnych území, ktoré boli navrhnuté pre nasledujúci podrobnejší výskum, ale aj vytvorenie systému informačných báz a ich napĺňanie relevantnými údajmi, numerické modelovanie geologických javov a procesov a štúdium hydrochemických interakcií voda – hornina – inžinierske bariéry pre dve vybrané študijné lokality – jednu v granitovom a druhú v ílovom prostredí. V rokoch 2001 až 2002 sa pod vedení M. Kováčika výber zúžil na 5 perspektívnych študijných lokalít, z toho 3 lokality boli v granitoch a 2 v sedimentárnom prostredí. Lokality boli podrobne opísané a charakterizované. Vďaka medzinárodným projektom a agentúre IAEA sa podarilo nadviazať kontakty s odborníkmi zo Švajčiarska, Českej republiky, Fínska, Belgicka, USA a Japonska.
•     Výskum inžinierskogeologických vlastností zemín a hornín a implementácia európskych noriem do praxe. Hodnotenie a výskum inžinierskogeologických vlastností hornín je nevyhnutnou súčasťou inžinierskogeologického prieskumu. Súčasťou oddelenia inžinierskej geológie je laboratórium, ktoré vykonáva štandardné skúšky v súlade s európskymi normami. Výsledky laboratórneho výskumu boli uplatňované pri  regionálnom hodnotení fyzikálnych a mechanických vlastností hornín, ich rovnorodosti a premenlivosti v priestore, s identifikáciou korelačných vzťahov medzi nimi na území Východoslovenskej nížiny. Predmetom výskumu inžinierskogeologických vlastností bolo hodnotenie podložia skládok tuhých odpadov, zmien zloženia a vlastností ílovitých hornín na vývoj svahových pohybov, hodnotenie neogénnych súdržných zemín, kvartérnych zemín na území Veľkej Bratislavy a iné. Výrazný úspech dosiahlo oddelenie IG v oblasti štúdia mikroštruktúr zemín vo vzťahu k inžinierskogeologickým vlastnostiam, sledovaným hlavne v sprašovitých sedimentoch a ílovitých zeminách, kde sa mikroštruktúra považuje za dominujúci faktor pri formovaní hlavne mechanických vlastností. Sledované boli štruktúrne zmeny spraší v súvislosti s ich presadaním v podmienkach triaxiálnej napätosti a ílovitých zemín vo vzťahu k reziduálnym šmykovým pevnostiam ílovitých zemín. Medzi významné práce, na ktorých sa laboratórium podieľalo, patrí analýza totálnej šmykovej pevnosti recentných morských sedimentov z dna Tichého oceánu pre organizáciu Interoceanmetal, výskum vlastností pre materiály využívané v tesniacich systémoch skládok odpadov – laboratórne stanovenie tesniacich vlastností ílových minerálov, najmä smektitov, pričom sa skúmali tesniace vlastnosti – priepustnosť a vlastnosti v styku s vodou, pre výber hlbinného úložiska vysoko rádioaktívnych odpadov bol výskum zameraný najmä na laboratórnu charakteristiku fyzikálno-mechanických vlastností vzoriek s dôrazom na priepustnosť a napúčanie. Laboratórium sa venuje aj vypracovávaniu a overovaniu metodík laboratórnych skúšok. Revíziu ČSN 72 1001 vypracoval I. Modlitba v roku 1987. Po vstupe Slovenska do Európskej únie členovia oddelenia vypracovali jej revíziu, ktorá rešpektuje nové požiadavky na opis a pomenovanie zemín a skalných hornín uvedené v medzinárodných normách STN EN ISO 14 688-1 a STN EN ISO 14 689-1. Najvýznamnejšou zmenou sú nové symboly zemín, hranice frakcií zemín, hodnotenie zvetrania a stálosti skalných hornín vo vode, pravidlá na rozlíšenie zemín a skalných hornín a hodnotenie skalných hornín na základe pevnosti pri bodovom zaťažení. V rámci činnosti oddelenia inžinierskej geológie sa vypracovali aj preklady viacerých európskych noriem ako je napr. STN 22 476-1, ktorá sa zaoberá odberom vzoriek zemín a skalných hornín a Eurokódu 7, ktorý je určený na navrhovanie geotechnických konštrukcií. Jeho časť 2 (EN 1997-2) zahŕňa požiadavky a odporúčania na prieskum, odber vzoriek zemín a skalných hornín, merania hladiny podzemnej vody, terénne a laboratórne skúšky zemín a hornín a požiadavky na vypracovanie správy o výsledkoch prieskumu. Veľkým prínosom pre inžinierskogeologickú prax bolo aj vypracovanie národnej prílohy ku STN EN 1997-2.

91730

Liščák Pavel, Aubrecht Roman, Moravcová Martina, Madarás Ján, Lexa Jaroslav, Martinský Ladislav, Michalko Juraj, Nagy Alexander, Ozdín Daniel, Vozárová Anna, Bednarik Martin, 2011:  Informačný systém významných geologických lokalít SR, ŠGÚDŠ Bratislava.

91 583

Klukanová, A., Iglárová, Ľ., Wagner, P., Hrašna, M., Cipciar, A., Frankovská, J., Mikita, S., Bajtoš, P., Smolárová, H., Gluch, A., Vlčko, J., Bodiš, D., Ondrášik, M., Ondrejka, P., Liščák, P., Pauditš, P., Petro, Ľ., Dananaj, I., Hagara, R., Moczo, P., Labák, P., Kristeková, M., Ferianc, D., Vanko, J., Kováčiková, M., Záhorová, Ľ., Matys, M., Gajdoš, V., Masarovičová, M., Slávik, I., Vybíral, V., Rapant, S., Greif, V., Brček, M., Kordík, J., Slaninka, I., 2011: Čiastkový monitorovací systém – geologické faktory, správa za obdobie 2002 – 2009, čiastková záverečná správa. MŽP SR, ŠGÚDŠ, Bratislava

Grman, D., Boszáková, M., Magdošková, M., Takáč, P., Wanieková, D., Žec, B., Balážová, R., Hajduková, J., Syčev, V., Udič, M., Stercz, M., Žubrej, J., Bednarik, M., Laho, M., Liščák, P., Páleník, Mil., Páleník, Mich., Sluka, V., Smolka, J., Smolka, M., Šimeková, J., Farkašovský, R., Jacko, S., Janočko, J., 2011: Inžinierskogeologické mapovanie svahových deformácií v najohrozenejších územiach flyšového pásma v M 1:10 000, orientačný inžinierskogeologický prieskum, ZS, GEO Slovakia, Košice

91089

Liščák, P., Ondrejka, P., Dananaj, I., Gregor, M., Slaninka, I., Brček, M., Melicherčík, J.: Inžinierskogeologický prieskum havarijného zosuvu v obci Vinohrady nad Váhom – časť Kamenica, 13-11, ZS, MŽP SR, ŠGÚDŠ, 2011

90948

Liščák, P., Ondrejka, P., Brček, M., Dananaj, I., Baráth, I., Iglárová, Ľ., Melicherčík, J.: Inžinierskogeologický prieskum havarijného zosuvu v obci Krupina, 01-11, ZS, MŽP SR, ŠGÚDŠ, 2011,

90487

Liščák, P., Petro, Ľ., Pauditš, P., Iglárová, Ľ., Ondrejka, P., Dananaj, I., Baráth, I., Vlačiky, M., Németh, Z., Brček, M., Záhorová, Ľ., Antalík, M., Repčiak, M.,: Registrácia, zhodnotenie a protihavarijné opatrenia na novovzniknutých svahových deformáciách v roku 2010 v Prešovskom a Košickom kraji, orientačný IGP. Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR, ŠGÚDŠ, 2010

88829

Bednarik, M., Liščák, P., Vlčko, J., Ondrášik, R., Magulová, B., Schugerl, R., Brček, M.: Sučany – Liptovská Mara – zhodnotenie stabilných pomerov územia v trase vedení 400 kV a 220 kV v úseku, orientačný IGP – I. etapa. PriF UK, 2008

87146

Šimeková, J., Martinčeková, T., Abrahám, P., Gejdoš, T., Grenčíková, A., Grman, D., Hrašna, M., Jadroň, D., Záthurecký, A., Kotrčová, E., Liščák, P., Malgot, J., Masný, M., Mokrá, M., Petro, Ľ., Polaščinová, E., Solčiansky, R., Kopecký, M., Žabková, E., Wanieková, D., Baliak, F., Caudt, Ľ., Rusnák, M., Sluka, V.: Atlas máp stability svahov SR M 1:50 000, orientačný IGP. MŽP SR, INGEO-ighp, Katedra geotechniky SvF STU, ŠGÚDŠ, GEOKONZULT, PriF UK, 2006

86620

Gluch, A., Marsina, K., Siráňová, Z., Kordík, J., Slaninka, I., Marcin, D., Malík, P., Švasta, J., Potfaj, M., Dlapa, P., Ďuriš, M., Juráni, B., Mičuda, R., Šimkovic, I., Frankovská, J., Dananaj, I., Liščák, P., Jelínek, R., Pauditš, P., Ondrejka, P., Šefčíková, B., Iglárová, Ľ., Magalová, D., Okoličányiová, K., Pristaš, J., Hók, J., Ondrášik, M., Smolárová, H., Čížek, P.: Súbor regionálnych máp geologických faktorov životného prostredia regiónu Myjavská pahorkatina a Biele Karpaty, orientačný prieskum GČ ŽP. MŽP SR, ŠGÚDŠ, 2005

85278

Polák, M., Bezák, V., Filo, I., Havrila, M., Kohút, M., Kováč, P., Mello, J., Maglay, J., Elečko, M., Vozárová, A., Vozár, J., Olšavský, M., Siman, P., Buček, S., Siráňová, Z., Hók, J., Rakús, M., Lexa, J., Šimon, L., Pristaš, J., Kubeš, P., Zakovič, M., Liščák, P., Žáková, E., Boorová, D., Vaněková, H.: Zostavenie geologickej mapy a vysvetliviek Starohorských vrchov, Čierťaže a severnej časti Zvolenskej kotliny v mierke 1:50 000, záverečná správa. MŽP SR, ŠGÚDŠ, 2003

85156

Frankovská, J., Liščák, P., Dananaj, I.: Preklad EN 1997 – 2 Eurokód 7: Geotechnické navrhovanie: časť 2: Prieskum a skúšanie. MŽP SR,  ŠGÚDŠ, 2003

84808

Klukanová, A., Iglárová, Ľ., Wagner, P., Ondrášik, M., Liščák, P., Matys, M., Vlčko, J., Kováčiková, M., Hrašna, M., Bodiš, D., Moczo, P., Smolárová, H.: Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov životného prostredia SR 1993 – 2000, orientačný prieskum geológie životného prostredia. ŠGÚDŠ, 2001

84570

Ondrášik, M., Durmeková, T., Frankovská, J., Holzer, R. Iglárová, Ľ., Jánová, V., Kišová, M., Klukanová, A., Liščák, P., Lopašovská, M., Maas, P., Matys, M., Pauditš, P., Peller, I.: Zostavenie inžinierskogeologickej mapy Skalica-Holíč v mierke 1:10 000, IG mapovanie, orientačný IGP. ŠGÚDŠ, 2001

84799

Liščák, P., Kováčik, M., Petro, Ľ., Iglárová, Ľ., Pauditš, P., Polaščinová, E.: Zosuny a iné poruchy na svahoch vo flyšových oblastiach na Slovensku, v Rakúsku a v zosuvných územiach v Maďarsku, regionálny geologický výskum. ŠGÚDŠ, 2000

84090

Mello, J., Filo, I., Havrila, M., Ivan, P., Ivanička, J., Madarás, J., Németh, Z., Polák, M., Pristaš, J., Vozár, J., Vozárová, A., Liščák, P., Kubeš, P., Scherer, S.: Geologická mapa Slovenského raja, Hornádskej kotliny a Galmusu v mierke 1:50 000 s textovými vysvetlivkami. MŽP SR, ŠGÚDŠ, 2000

83019

Moczo, P., Iglárová, Ľ., Frankovská, J., Klukanová, A., Wagner, P., Ondrášik, M., Jánová, V., Liščák, P., Matys, M., Vlčko, J., Kováčiková, M., Hrašna, M., Bodiš, D.: Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov životného prostredia Slovenskej republiky, stav k 31.12.1997, orientačný prieskum geologických činiteľov. Geologická služba SR, MŽP SR, 1998

82900

Bodiš, D., Čurlík, J., Liščák, P., Pristaš, J., Rapant, S., Smolárová, H., Zakovič, M.: Súbor regionálnych máp geofaktorov životného prostredia regiónu modelového územia okresu Galanta, orientačný prieskum. MŽP SR, Geologická služba SR, 1998

82503/14

Hraško, Ľ., Bezák, V., Broska, I., Dublan, L., Határ, J., Liščák P.: I. Geologická mapa 1:25 000 a vysvetlivky list 36-412. II. Geologická mapa 1:25 000 a vysvetlivky list 36-413 (časť) – región Slovenské rudohorie – západ, stav k 12.3.1998. Geologická služba SR, 1998

82503/1

Madarás, J., Siman, P., Pristaš, J., Dublan, L., Konečný, V., Plašienka, D., Vozárová, A., Kubeš, P., Švasta, J., Slavkay, M., Liščák, P., Bezák, V., Hraško, Ľ., Kováčik M.: Vysvetlivky ku geologickej mape regiónu Slovenské rudohorie – západ 1:50 000, regionálna geológia, stav k 31.12.1998. Geologická služba SR, 1998

83315

Polák, M., Bujnovský, A., Kohút, M., Pristaš, J., Filo, I., Havrila, M., Vozárová, A., Vozár, J., Kováč, P., Lexa, J., Rakús, M., Siráňová, Z., Malík, P., Liščák, P., Hojstričová, V., Žáková, E., Boorová D.: Vysvetlivky ku geologickej mape Veľkej Fatry 1:50 000. Geologická služba SR, 1997

83318

Bujnovský, A., Polák, M., Boorová, D., Buček, S., Kohút, M., Liščák, P., Malík, P., Pristaš, J., Vozár, J., Vozárová, A.: Vysvetlivky k základnej geologickej mape 1:25 000, list 36-123 Krížna, časť listu 36-141 Staré Hory. GÚDŠ, 1995

82526

Kováčik, M., Jánová, V., Klukanová, A., Rapant, S., Bodiš, D., Hrašna, M., Bánská, H., Petro, Ľ., Polaščinová, E., Spišák, Z., Iglárová, Ľ., Liščák, P., Kováčiková, M.: Metodika hodnotenia geologického prostredia pre územné plánovanie a urbanizmus. GÚDŠ, 1995

79062/7

Lobík, M., Ondrášik, M., Krippel, M., Iglárová, Ľ., Vančíková, I., Jánová, V., Liščák, P., Modlitba, I., Klukanová, A., Gabauer, G.: Súbor inžinierskogeologických máp geofaktorov životného prostredia, Nízke Tatry, 1991-1993, čiastková záverečná správa. GÚDŠ, 1993

79038/7

Kováčiková, M., Gabauer, G., Klukanová, A., Kováčik, M., Jánová, V., Ondrášik, M., Liščák, P., Modlitba, I.: Súbor inžinierskogeologických máp geofaktorov životného prostredia. Región Horná Nitra, čiastková záverečná správa, doba riešenia: 1991-1993. GÚDŠ, 1993

78833

Kováčiková, M., Kováčik, M., Liščák, P., Ondrášik, M.: Mapa vhodnosti územia pre skládky odpadov v M 1:50 000 okres Dunajská Streda. GÚDŠW, 1993

78411

Modlitba, I., Iglárová, Ľ., Klukanová, A., Liščák, P., Míka, R., Matys, M., Polaščinová, E., Vančíková, I.: Inžinierskogeologické vlastnosti hornín Východoslovenskej nížiny, ČZS, doba riešenia 1989-1992, názov čiastkovej úlohy Inžinierskogeologický výskum pre optimálne využitie krajiny a ochranu životného prostredia. GÚDŠ, 1993

78385

Petro, Ľ., Spišák, Z., Jetel, J., Liščák, P., Gabauer, G., Kováčiková. M., Kováčik M.: Mapa vhodnosti územia pre skládky odpadov 1:50 000 okres Košice – vidiek, doba riešenia 1992-1993. MŽP SR, GÚDŠ, 1993

78384

Spišák, Z., Petro, Ľ., Jetel, J., Liščák, P., Gabauer, G., Kováčiková, M., Kováčik M.: Mapa vhodnosti územia pre skládky odpadov 1:50 000 okres Prešov, doba riešenia 1992-1993. MŽP SR, GÚDŠ, 1993

77916

Šarík, M., Jánová, V., Klukanová, A., Liščák, P.: Základná inžinierskogeologická mapa 1:10 000, oblasť Bardejov, ČZS, názov čiastkovej úlohy IG zhodnotenie prostredia z hľadiska prognóz optimálneho využitia územia, názov úlohy Výskum geologických faktorov životného prostredia. GÚDŠ, 1992

77187

Modlitba, I., Jánová, V., Kováčik, M., Vančíková, I., Krippel, M., Liščák, P., Petro, Ľ., Spišák, Z., Šarík, M.: Výsledky registrácie svahových deformácií na území Slovenska v roku 1991, doba riešenia 1990-1992, ČZS, názov čiastkovej úlohy IG výskum pre optimálne využitie krajiny a ochranu životného prostredia. GÚDŠ, 1991

76188

Kováčik, M., Jánová, V., Liščák, P., Kováčiková, M., Modlitba, I., Ondrášik, M.: Mapa geofaktorov ŽP Turčianskej kotliny, doba riešenia 1989 – 1990, ČZS, názov čiastkovej úlohy Inžinierskogeologické hodnotenie prostredia z hľadiska prognóz optimálneho využitia územia. GÚDŠ, 1991

76261

Frnčo, M., Marček, R., Vrábľová, M., Demian, M., Hrašna, M., Husár, R., Liščák, P., Holzer, R., Pánek, M., Letko, V.: Blžsko – pokoradzská tabuľa – zosuvy, orientačný prieskum. IGHP, 1990

69029

Modlitba, I., Jánová, V., Lobík, M., Liščák, P., Šarík, M.: Registrácia svahových deformácií v roku 1989, ČZS, názov čiastkovej úlohy Inžinierskogeologické hodnotenie prostredia z hľadiska prognóz optimálneho využitia územia, doba riešenia 1989-1992. GÚDŠ, 1989

69011

Kováčik, M., Petro, Ľ., Modlitba, I., Kováčiková, M., Jánová, V., Liščák, P., Lobík, M., Polaščinová, E.: Metodické pokyny pre zostavovanie máp geologických faktorov životného prostredia, ČZS, názov úlohy Inžinierskogeologický výskum pre optimálne využitie krajiny a ochranu životného prostredia. GÚDŠ, 1989

68370

Jánová, V., Liščák, P.: Mapa inžinierskogeologického rajónovania Bardejov M 1:10 000, ČZS, doba riešenia 1988-1989, názov čiastkovej úlohy Inžinierskogeologické hodnotenie prostredia z hľadiska prognóz optimálneho využitia, názov úlohy IG výskum pre optimálne využitie krajiny a ochranu životného prostredia. GÚDŠ, 1989

54958

Liščák, P.: Premenlivosť fyzikálnych vlastností súdržných sedimentov bádenu v oblasti Záhorskej nížiny, diplomová práca. PF UK, 1983