1. Quaternary Deposits (Maglay and Pristaš, 2002), 1 : 1, 000,000
Atlas krajiny Slovenskej republiky
Compared to earlier periods of geologic history of the Earth the Quaternary is the youngest and the shortest period of time (2.4 mil. years), which continues to this day. Current knowledge about the spatial distribution of basic genetic types of Quaternary sediments in Slovakia comes from the latest results of the regional geological mapping.
2. Principal Hydrogeological Regions (Malík and Švasta, 2002), 1 : 1 000 000,
Atlas krajiny Slovenskej republiky
Hydrogeologické regióny, znázornené na tejto mape, odpovedajú hydrogeologickej rajonizácii územia Slovenskej republiky (Šuba et al., 1995). Vo svojom znázornení na mape sú tieto farebne rozlíšené podľa určujúceho typu priepustnosti horninového prostredia v týchto územných jednotkách do 3 kategórií: dominujúca medzizrnová, puklinová alebo krasovo-puklinová priepustnosť. Číslo hydrogeologického regiónu, znázornené na mape, odpovedá číslu hydrogeologického rajónu, ako ho eviduje a vodohospodársky bilancuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
3. Engineering-Geological Zoning Map (Hrašna and Klukanová, 2002), 1 : 500 000,
Atlas krajiny Slovenskej republiky
Inžinierskogeologické rajóny sú vyčlenené na základe genézy a litologickej povahy hornín. Rozlišujú sa rajóny kvartérnych a rajóny predkvartérnych hornín. V prípade vystupovania divoch kvartérnych litologických komplexov nad sebou, pri hrúbke povrchového komplexu menšej jako 5 m, sa vyčleňujú rajóny kombinované, pričom v ich názve i symbole sa vyjadrujú oba typy komplexov. V schematickej mapke vyčlenené regióny zodpovedajú základným geologicko-tektonickým jednotkám Západných Karpát, subregióny sú vyčlenené sčasti podľa rovnakých princípov ako regióny, sčasti podľa špecifík litologickej skladby horninového prostredia. Vyčlenené územné celky rajonizácie umožňujú na danej úrovni podrobnosti stanoviť vhodnosť horninového prostredia z hľadiska rôznych spôsobov hospodárskeho využívania územia.
4. Soil Contamination (Čurlík and Ševčík, 2002), 1 : 500 000,
Atlas krajiny Slovenskej republiky
Anorganická kontaminácia pôd je vyjadrená prienikom nadlimitných obsahov rizikových prvkov. Patria tam aj živiny, ak je ich obsah v pôde nadlimitný (napr. Zn, Cu a iné). Mapa bola zostavená z monoprvkových geochemických máp zhotovených geoštatistickými metódami z výsledkov 5 189 chemických analýz lesných a poľnohospodárskych pôd. Hustota vzorkovania pôd pri geochemickom mapovaní bola v priemere 1 vzorka na 10 km2. Kartograficky je zachytená bodová a plošná (difúzna) kontaminácia pôd podľa platných limitov (rozhodnutie MP SR č. 531/1994-540). Z obsahu kontaminácie vyplýva rozsah oblastí s relatívne čistými půdami a oblastí, kde sú vyššie pozaďové koncentrácie prvkov v pôdach. Rozšírenie nadlimitních obsahov rizikových prvkov v pôdach sa vzťahuje na geochemické, ale najmä antropogénne podmienené zdroje kontaminácie, hlavne v oblastiach starých banských, úpravárenských a hutníckych závodov (stredné Slovensko a spišsko-gemerská oblasť). Súčasne indikuje prenos kontaminujúcich prvkov do aluviálnych oblastí riek a potokov.
5. Soil Susceptibility to Acidification (Čurlík, 2002), 1 : 1 000 000,
Atlas krajiny Slovenskej republiky
Schopnosť pôd odolávať acidifikácii závisí od obsahu karbonátov, humusu, ílových mineralov a solí. Najmenej náchylné na acidifikáciu sú karbonátové a alkalické pôdy, kde nevznikajú významné zmeny pH (karbonátový tlmiaci systém). Sem patria pôdy, ktoré prislúchajú k rôznym pôdnym jednotkám (karbonátové černozeme, fluvizeme, čiernice, rendziny, slaniská a slance). Na druhej strane sú veľmi premyté (vylúhované) pôdy horských oblastí, kde nevznikajú významné zmeny pH vzhľadom na ich extrémnu kyslosť (hliníkový tlmiaci systém). Medzi nimi sú vyčlenené štyri triedy pôd s rôznou náchylnosťou na acidifikáciu v závislosti od ich pufračných schopností, kontrolovaných obsahom ílu, humusu a bázických iónov. Veľmi citlivé (náchylné na acidifikáciu) sú ľahké piesčité pôdy s nízkym obsahom humusu a ílu, kde sa pH v slabo kyslej až neutrálnej oblasti udržiava vápnením a hnojením.
6. Geothermal and Mineral Water Sources (Fendek et al., 2002), 1 : 500 000,
Atlas krajiny Slovenskej republiky
Na základe rozšírenia potenciálnych kolektorov zdrojov geotermálnej energie a aktivity geotermického poľa bolo na území Slovenska vymedzených 26 perspektívnych oblastí, resp. Struktur vhodných na exploatáciu a energetické využívanie. Sú to hlavne terciérne panvy, resp. Vnútrohorské depresie rozložené predovšetkým v pásme vnútorných Západných Karpát. Ich celková rozloha predstavuje 34 % územia Slovenska. Zdroje geotermálnej energie sú na Slovensku zastúpené predovšetkým geotermálnymi vodami, ktoré sú viazané na triasové dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek, menej na neogénne piesky, pieskovce a zlepence alebo na neogénne andezity a ich pyroklastiká. Tieto horniny sa ako kolektory geotermálních vôd nachádzajú v hĺbkach 200 – 5 000 m a vyskytujú sa v nich geotermálne vody s teplotou 20 – 240 °C. Celkový tepelnoenergetický potenciál geotermálnych vôd Slovenska predstavuje 5 538 MWt, z toho 4 985 MWt pripadá na zásoby a 553 MWt na zdroje. Doteraz realizovanými vrtmi sa overilo okolo 1 200 l.s-1 geotermálnych vôd, ktorých tepelný výkon predstavuje približne 270 MWt. Na území Slovenska sa vyskytuje vyše 1 600 zdrojov minerálnych vôd, ktoré sú viazané na všetky geologicko-tektonické jednotky Západných Karpát. Ich minimálna výdatnosť často nepresahuje tisíciny až stotiny l.s-1. Pri maximálnej výdatnosti zdrojov minerálnych vôd už ide o desiatky l.s-1, väčšinou však do 50 l.s-1. Minimálne teploty minerálnych vôd začínajú na úrovni priemernej ročnej teploty vzduchu pre lokalitu a maximálne teploty zriedkavo prekračujú 70 °C.
7. Suitability of territory for waste deposition (Klukanová and Iglárová, 2002), 1 : 1 000 000,
Atlas krajiny Slovenskej republiky
Mapa vychádza z máp vhodnosti územia na ukladanie odpadov v mierke 1 : 50 000, ktoré boli zostavené pre jednotlivé okresy v Štátnom geologickom ústave D. Štúra. Na základe zhodnotenia rozhodujúcich faktorov na ukladanie odpadov mapa člení územie na vhodné, podmienečne vhodné a nevhodné. Hodnotili sa faktory: chránené vodohospodárske územia, zdroje podzemních vôd, chránené územia prírody, chránené lesy, ložiská nerastov, štruktúrne usporiadanie horninového prostredia s ohľadom na stupeň ohrozenia podzemnej vody, geodynamické javy a hydrogeologické charakteristiky.
8. Important geological sites (Liščák et al., 2002), 1 : 1 000 000,
Atlas krajiny Slovenskej republiky
Na Slovensku sa nachádza 174 geologických zaujímavostí. Niektoré lokality sú chránené v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny najvyšším – 5. stupňom ochrany ako národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, národné prírodné rezervácie alebo prírodné rezervácie, niektoré sú vyhlásené podľa Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Väčšina stratigrafických a paleontologických lokalít nie je zákonom chránená, avšak z vedeckého a študijného hľadiska sú to mimoriadne cenné geologické objekty, ktoré by mali ostať zachované pre budúce generácie ako geologické dedičstvo. Podľa charakteru sú rozdelené do 9 kategórií, pričom niektoré lokality môžu byť zaradené aj do viacerých kategórií.